Znásilnenie? Akýkoľvek styk bez obojstranného súhlasu
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Správa o stave európskych zákonov ohľadne znásilnenia upozorňuje na to, že mnoho takýchto zákonov je zastaraných a potrebovali by modernizáciu. Z 31. európskych krajín je znásilnenie zadefinované ako sex bez súhlasu len v ôsmich krajinách: Írsku, Spojenom kráľovstve, Belgicku, Cypre, Nemecku, Islande, Luxembursku a Švédsku.
Vo väčšine európskych krajín sa za znásilnenie považuje len sex pri ktorom dochádza k fyzickému násiliu, vyhrážaniu a donúteniu. Podľa Amnesty International niektoré krajiny definujú sex bez súhlasu ako odlišný, menej závažný trestný čin. V Chorvátsku môže byť sexuálny násilník odsúdený až na 10 rokov, kým za sex bez súhlasu mu hrozí len 5 rokov. Na Malte sa znásilnenie rieši v rámci "zločinov s dopadom na poriadok v rodinách."
Podľa špeciálneho Eurobarometra Európskej Komisie o rodovom násilí z roku 2016 takmer tretina respondentov povedala, že existujú situácie, v ktorých je sex bez súhlasu oprávnený, vrátane stavu, keď je niekto pod vplyvom alkoholu či iných drog (12%), dobrovoľne odišiel s niekým domov (11%), mal na sebe vyzývavé oblečenie (10%), nebránil sa alebo nepovedal dostatočne jasne "nie" (10%).
Pre portál CNN sa Amnesty International vyjadrila, že slabé zákony a "nebezpečná kultúra obviňovania obetí" má negatívny dopad na snahu obetí sexuálnych útokov zverejniť ich. Organizácia vyzýva európske vlády, aby vylepšili legislatívu v tejto oblasti tak, aby spĺňala medzinárodné štandardy pre ľudské práva.
"Sex bez súhlasu je znásilnenie, bodka," hovorí Anna Błuś, výskumníčka Amnesty International. "Pokiaľ vlády nezosúladia svoje zákony s týmto jednoduchým faktom, páchatelia sexuálneho násilia budú naďalej unikať pred spravodlivosťou."
Štatistiky sú pritom desivé. Len v rámci Európskej únie bola znásilnená každá 20. žena, približne 9 miliónov žien vo veku nad 15 rokov. Z obáv z toho, že súdne pojednávanie nebude fér, sa však mnoho žien rozhodne sexuálne násilie nenahlásiť. A zmena zákonov, upresnenie definície znásilnenia, je len jedným z potrebných krokov. Vo viacerých krajinách je problém dospieť k právoplatnému rozsudku.
Podľa správy Amnesty International patrí Spojené kráľovstvo v tejto oblasti medzi 5 najhorších krajín: nejaký druh sexuálneho násilia tam zažila každá siedma žena. Napriek tomu počet právoplatných rozsudkov v prípadoch znásilnenia podľa údajov britskej prokuratúry vlani klesol o 23%. Médiá píšu o tom, že žaloba často "vyhadzuje slabé prípady" aby si vylepšila výročné štatistiky.
Dôležité je, aby sa o téme súhlasu pri sexuálnej aktivite viedla celosvetová diskusia. Príkladom problémov sú aj dva nedávne prípady, ktoré vyvolali veľký záujem verejnosti. V marci boli oslobodení spod obvinenia zo znásilnenia 19-ročnej dievčiny v Belfaste dvaja bývalí hráči rugby. Po rozsudku vyšli do ulíc protestujúci ľudia, podľa ktorých obhajoba viedla otázky smerom k znevažovaniu obete.
Pred súdom v írskom Corku advokát 27-ročného muža, ktorý bol obvinený zo znásilnenia 17-ročného dievčaťa žiadal od poroty, aby zvážila spodnú bielizeň slečny ako dôkaz pre súhlas: "Vyvracia snáď tento dôkaz možnosť toho, že môj klient priťahoval slečnu a že bola pripravená sa s niekým stretnúť a s niekým byť? Pozrite sa na to, ako bola oblečená. Mala na sebe čipkované tanga nohavičky."
Prípad vyvolal demonštrácie po celom Írsku a kampaň na sociálnych sieťach, v ktorej ženy zverejňovali fotografie svojej intímnej bielizne s hashtagom #ThisIsNotConsent (#Totoniejesuhlas). Podľa právničky Noeline Blackwell z dublinského Krízového centra sexuálneho násilia aj tieto súdne prípady poukazujú na hlboko zakorenené spoločenské vnímanie, podľa ktorého je obeť čiastočne zodpovedná za znásilnenie.
"Mať správne sformulované zákony je skvelá vec. Je však nevyhnutné, aby boli aj vyškolení policajti, advokáti a sudcovia - inak zákon nebude mať žiadaný dopad," povedala Noeline Blackwell.
Jurgita Pečiūrienė, odborníčka na rodovo podmienené násilie v Európskom inštitúte pre rovnosť pohlaví vraví: "Vieme, že ženy často nenahlásia znásilnenie alebo sexuálne násilie, pretože sa hanbia, necítia podporu, boja sa, že im neuveria, že ich budú viniť alebo že sa stanú obeťami pokračujúceho násilia. Je to aj o spoločenskej nerovnosti medzi ženami a mužmi. Zákony postavené na definícii súhlasu sú len jednou zložkou problému."
Pozrite si dublinský protest, ktorého účastníčky a účastníci zdôrazňujú, že oblečenie neznamená súhlas: