Sulík vysvetľuje, prečo od roku 2010 mlčal o tom, že má Kočner nahrávky Gorily

BRATISLAVA / Predseda SaS Richard Sulík uviedol, že sa mu Kočner v roku 2010 zmienil o tom, že má na USB nahrávky Gorily. Podľa Sulíka mu ich aj pustil, počul na nich mužský hlas, ktorý nevedel identifikovať. Prečo doteraz mlčal?

"Niekedy v roku 2010 mi povedal, že má nahrávku Gorily, vytiahol USB kľúč, dal to do notebooku, pustil. Ja som počul nejaký mužský hlas, ktorý som nevedel rozpoznať a ten hlas hovoril o veciach, ktoré som nevedel k ničomu z Gorily priradiť, preto som si myslel, že sa Kočner len vychvaľuje. Nevenoval som tomu žiadnu ďalšiu pozornosť," povedal Sulík s tým, že mlčal, pretože ak by to zverejnil, bolo by to tvrdenie proti tvrdeniu. "Dnes je to iné, polícia ich zaistila a povedal som si, že zjavne vtedy neklamal," dodal. Predseda opozičnej SaS sa ako prvým s touto informáciou zveril Hospodárskym novinám.

+18 fotiek

Richard Sulík

Nahrávky, ktoré sa majú týkať kauzy Gorila a ktoré sa údajne zhodujú so spisom zverejneným v roku 2011, objavila NAKA počas októbrovej razie v trezore Mariana Kočnera. Prokuratúra informácie bližšie komentovať nechcela. Hovorkyňa Špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová uviedla: "Vami spomínaný procesný úkon bol vykonaný v stále prebiehajúcom prípravnom konaní vo veci úkladnej vraždy.Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie vo veci úkladnej vraždy aj vo veci „Gorila“ sa z uvedeného dôvodu nebudeme v tomto štádiu vyjadrovať k priebehu vyšetrovania, ani jednotlivým úkonom, aby sme nezmarili alebo nesťažili vyšetrovanie."

+12 fotiek

Marian Kočner

Stanovisko advokátskej kancelárie zastupujúcej Jaroslava Haščáka

V kauze Gorila figuruje aj meno Jaroslava Haščáka z finančnej skupiny Penta. Stanovisko poskytol advokát Martin Škubla z advokátskej kancelárie Škubla & Partneri so súhlasom Jaroslava Haščáka.

Podľa § 7 ods. 3 zákona o ochrane pred odpočúvaním (ZoOPO) „Ak sa informačno-technický prostriedok použil v rozpore s týmto zákonom, záznam získaný pri takom použití alebo akýkoľvek iný výsledok nezákonného použitia informačno-technického prostriedku nijaký štátny orgán ani iný orgán verejnej moci nesmie použiť ako dôkaz, ani uznať za dôkaz okrem trestného alebo disciplinárneho konania proti osobe, ktorá záznam nezákonne vyhotovila alebo dala príkaz na jeho vyhotovenie. Nezákonne získaný záznam alebo iný výsledok sa musí zničiť v prítomnosti zákonného sudcu príslušného na vydanie povolenia do 24 hodín od protiprávneho použitia informačno-technického prostriedku.".

Ako je všeobecne známe, informačno-technický prostriedok, na ktorého použitie boli udelené súhlasy Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn. Ntt-3-2879/2005 a Ntt-3-482/2006, bol použitý SIS-kou v rozpore so zákonom. Tieto dôvody zhrnul nález ústavného súdu z 20. 11. 2012, ktorým boli uvedené súhlasy zrušené.

Navyše, neskôr ústavný súd ešte v uznesení zo 6. 10. 2015 uviedol ohľadom informácií získaných z nasadenia ITP, že „ich použitie na akékoľvek právne významné účely je neprípustné." Práve na základe tohto uznesenia došlo vyradeniu niektorých písomností z vyšetrovacieho spisu v kauze „Gorila".

Takže akékoľvek nahrávky, ktoré by prípadne pochádzali (čo vôbec nie je isté) z ITP Gorila, sú nezákonnými dôkazmi a ako také je povinnosťou príslušného orgánu ich zákonným spôsobom zničiť. A ak ide o neautorizované nahrávky, ktoré s ITP Gorila nemajú nič spoločné, tým skôr majú byť z vyšetrovacieho spisu vyradené.

Štátne orgány nemôžu zverejňovať nahrávky, ak by pochádzali z ITP Gorila, lebo im to zákon nedovoľuje, naopak im ukladá ich zničiť.

Spis Gorila zverejnili ešte v roku 2011

Kompletný spis Gorila sa objavil na internete v decembri 2011. Išlo o prepis odpočúvaných rozhovorov Slovenskou informačnou službou na Vazovovej ulici. Spis popisuje údajné podplácanie vysoko postavených úradníkov a politikov finančnou skupinou Penta v rokoch 2005 a 2006, ktorá za to vraj získala vplyv na privatizáciu a na chod niektorých podnikov. V dokumente sa nachádzajú aj informácie o údajnom financovaní strán SDKÚ-DS, Smer-SD, KDH a SMK a vtedajšieho ministra hospodárstva Jirka Malchárka.

V januári 2012 zriadil vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic špeciálny vyšetrovací tím. jeho bývalý šéf Marek Gajdoš uviedol, že autenticita zverejneného spisu sa vyšetrovaním potvrdzuje. Politici i Penta to ale spochybňujú, a to aj preto, že doteraz neexistoval spomínaný zvukový záznam. 

Investičná skupina Penta v januári 2012 tvrdila, že Slovenská republika neprišla ani o jediné euro pri 12 transakciách, o ktorých sa píše v spise Gorila. V nich mala podľa spisu skupina údajne finančné záujmy a presadzovala ich korupčnými metódami. Penta akékoľvek podozrenia odmieta. Podľa nej mali záujem na 6 z týchto 12 transakcií. Vo všetkých uspela predložením najlepšej ceny, resp. najvýhodnejších podmienok.

Pozrite si archívnu reportáž.

​