Príbehy žien, ktoré vraždili za čias Československa. Z ich brutality vás zamrazí
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Najťažšie trestné činy majú často na svedomí aj ženy. Výnimkou nie sú ani tie, ktoré zamestnali vyšetrovateľov v Česku a na Slovensku. Ešte za čias spoločného štátu bolo vraždiacich žien viacero - Čubirková, Hepnarová, Stodolová, Fabiánová, či Fikáčková.
Čubirková, Hepnarová, Stodolová, Fabiánová, či Fikáčková. Všetky tieto ženy majú jedno spoločné. A to krv na rukách. Zatiaľ čo niektoré z nich popravila spravodlivosť, iné si odpykávajú doživotný trest vo väzení.
Oľga Hepnarová. Česká masová vrahyňa v roku 1973 v Prahe úmyselne vrazila požičaným nákladiakom do davu ľudí. Na električkovej zastávke tak usmrtila 8 osôb. Bola poslednou popravenou ženou v Československu.
Jaroslava Fabiánová, prezývaná aj blonďavá beštia. Tá po prvý raz zabila už vo svojich 16 rokoch. Za dobodanie staršieho muža si odsedela 5 rokov a po návrate z väzenia sa z nej stala prostitútka. Svojich klientov uspávala rohypnolom a okrádala. Jeden z nich sa po užití jej kokteilu už viac neprebral. Od roku 2005 si odpykáva doživotie v Čechách.
Ako ale vysvetľuje klinický psychológ, motívy vraždenia u žien a mužov sa nedajú deliť na čisto mužské a čisto ženské. "Sú to ženy, ktoré dokazujú rovnoprávnosť, ničím sa neodlišujú od mužov, ide tu vždy o peniaze, o lásku, o žiarlivosť. Niektoré ženské vraždy sú veľmi premyslené, ako napríklad Irena Čubirková, mnohí by neverili, že tohto je žena schopná," vyjadril sa klinický psychológ Dušan Kešický.
Čubirková s pomocou milenca a jeho ženy zavraždila svojho manžela, zinscenovala to ako nehodu. Neskôr pripravila o život aj svojho druha Ambróza Ščepku. Ten mal k nej byť hrubý, tak vyriešila situáciu po svojom. Dvakrát ho udrela tupou stranou sekery do hlavy, čím ho zabila. Potom hlavu pomocou sekery, sekáčiku na mäso a noža oddelila od zvyšku tela. Nasadla na vlak do Trnavy, kde hlavu pohodila na toalete. Popravili ju v septembri 1966 v Prahe na Pankráci obesením.
Podľa odborníka, aj keď ženy teda nemusia vraždiť priamo vlastnými rukami, ich úloha je v tomto nezameniteľná. "Ženy vždy zohrávajú veľmi významnú úlohu vo vraždách, aj keď sa priamo nepodieľajú, čakajú napríklad za dverami ako to dopadne," poznamenal Kešický. Podľa doktora Andreja Drbohlava, ktorý sa venuje analýze profilu sériového vraha, dnes takýchto vrahov, či vrahyne v Čechách a na Slovensku vystrieda iný fenomén. A to vraždy masové. "Fenomén masových vrážd je niečo, a nechcem byť zlým prorokom, čo Európa ešte len čaká. Bol by som rád, aby nás minuli, avšak obávam sa, že ich tu zaznamenáme."
Pozrite si reportáž o prípade vraždy manželky a syna: