Na Najvyššom súde mohlo dôjsť k manipuláciám pri prideľovaní spisov. Obchádzať sa mala elektronická podateľňa

BRATISLAVA / Na Najvyššom súde mohlo dôjsť k manipuláciám pri prideľovaní spisov tak, aby ich dostali konkrétne senáty. Myslí si to Aliancia Fair Play, ktorá niekoľko mesiacov skúmala desiatky podozrivých prípadov. Veľkú kontrolu na súde urobilo aj ministerstvo spravodlivosti a jeho zistenia skončili rovno na Generálnej prokuratúre.

Na to, aby súdne spisy nekončili v rukách "spriatelených či ústretových sudcov", prideľuje ich náhodne počítač - teda elektronická podateľňa. Práve tú mali na Najvyššom súde podľa Aliancie Fair Play obchádzať. Celkovo šlo o viac ako 20 prípadov, a to v rozmedzí rokov 2008 až 2011. Podľa Zuzany Wienk, ktorá spisy skúmala, mohli byť jednotlivým senátom pridelené nezákonne. Vlani v auguste preto svoje zistenia posunula ministerstvu spravodlivosti. "Spisové značky, ktoré som dala do podnetu nezakladajú žiaden vonkajší dôvod na to, prečo by mala byť podateľňa obídená," uviedla Zuzana Wien z Aliancie Fair Play.

"Bol to veľmi vážny podnet. To podozrenie bolo, že bola obídená elektronická podateľňa, to znamená zásah do náhodného výberu sudcu, čo znamená, že ten, čo by mal byť zákonným sudcom, ním nebol," uviedla bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Mária Kolíková. 

Prípad sa pohol po niekoľkých mesiacoch začiatkom tohto roka. "Ministerstvo spravodlivosti na základe tohto podnetu vykonalo previerku za účelom preverenia zákonnosti prideľovania týchto vecí, následne sme výsledky kontroly poslali na generálnu prokuratúru," uviedla hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Zuzana Drobová. Tá podnet posunula bratislavskej kriminálke. Zatiaľ ale nik nebol obvinený. "Vec je evidovaná ako podozrenie z trestného činu zasahovania do nezávislosti súdu," povedal policajný hovorca Michal Szeiff.

"Z toho mne logicky vyplýva, že sa tie podozrenia potvrdili a vyšetrovateľ má prísť na to, či takéto obchádzanie podateľne bolo aj zákonné alebo nezákonné," dodala Wienk. Dianím na Najvyššom súde sa ale zároveň zaoberá aj Národná kriminálna agentúra. Tá vyšetruje, či pri prideľovaní spisov nemohlo dôjsť aj ku korupcii. Nič bližšie ale nechce prezradiť. Vedenie súdu tvrdí, že s vyšetrovateľmi v tejto veci spolupracuje od januára 2018.

"Išlo o 25 spisov, tieto pochádzajú z obdobia, kedy bol predsedom Štefan Harabin. Predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová momentálne nedisponuje žiadnymi informáciami, ktoré by potvrdzovali manipuláciu so spismi," uviedla hovorkyňa Najvyššieho súdu Alexandra Važanová.

"Tu sú zjavné podozrenia z manipulácie s elektronickou podateľňou z éry pani Švecovej. Veď NAKA ju vypočula," povedal Harabin. Na otázku, či jeho nevypočuli povedal: "Veď vám hovorím, že za mojej éry nikdy podozrenie nebolo," povedal sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin. 

Zákon umožňuje aj obídenie systému. Musí ale na to byť vážny dôvod, napríklad dlhodobá choroba sudcu. Podľa Aliancie Fair Play však tieto veci mohla predsedníčka preskúmať oveľa rýchlejšie. Vyšetrovateľom totiž odpovedala až po piatich mesiacoch. "Neviem si predstaviť dôvody, prečo by poskytnutie dôkazov malo trvať až päť mesiacov. Myslím si, že to je prílišné naťahovanie času," uviedla Wienk.

"Tá päťmesačná lehota s ohľadom na všetky úkony, ktoré sme museli vykonať, bola maximálne adekvátna," povedala Važanová. "Tie podozrenia, ktoré boli v tom podnete boli veľmi vážne. Tak ja sa domnievam, že všetci, ktorí v tom boli zainteresovaní, by to mali čo najskôr a čo najdôkladnejšie prešetriť a preveriť," dodala Kolíková.