Kriminalisti spustili vyšetrovanie zločinov komunizmu. Stíhaní sú viacerí bývalí pohlavári

PRAHA / Policajný Úrad dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu (ÚDV) začal stíhanie niekdajšieho generálneho tajomníka Komunistickej strany Československa Miloša Jakeša (97), bývalého predsedu vlády Lubomíra Štrougala (95) a exministra vnútra Vratislava Vajnar (89). Kladie im za vinu zneužitia právomoci, a to v súvislosti s používaním strelných zbraní na československých hraniciach. ČTK to v utorok oznámil šéf dozorkonajúceho Obvodného štátneho zastupiteľstva pre Prahu 1 Jan Lelek.

Kriminalisti tvrdia, že kvôli nečinnosti troch funkcionárov bolo od marca 1976 do konca roku 1989 zastrelených či roztrhaných psami deväť ľudí, ktorí sa snažili prekročiť československé hranice, a najmenej ďalších sedem ľudí bolo zranených. K roku 1976 vzťahuje polícia počiatok trestnej činnosti preto, že vtedy vstúpil do platnosti Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý každému človeku zaručoval právo slobodne opustiť ktorúkoľvek krajinu vrátane vlasti. 

"Boli si vedomí toho, že na štátnych hraniciach Československej socialistickej republiky dochádza k používaniu strelných zbraní zo strany príslušníkov Pohraničnej stráže proti osobám, ktoré sa štátnu hranicu snažia neoprávnene prekročiť za účelom opustiť Československú socialistickú republiku. Aj napriek tomu zo svojej pozície vedúcich predstaviteľov Československej socialistickej republiky neprijali žiadne opatrenie, ktorým by používaniu strelných zbraní zabránili," uviedol Lelek.

Jakeš aj Štrougal boli členmi predsedníctva KSČ. Podľa kriminalistov mali zmeniť právne predpisy, ktoré spomínané použitie strelných zbraní umožňovali. "Predsedníctvo Ústredného výboru Komunistickej strany Československa malo preukázateľný priamy vplyv na členov Vlády Československej socialistickej republiky a mohlo im ukladať pokyny, aké právne predpisy upraviť či prijať, čo aj v oblasti ochrany štátnych hraníc opakovane činilo, nie však k zabráneniu použitie strelných zbraní," konštatoval Lelek.

Ďalej upozornil, že Vajnar mal ako federálny minister vnútra vo svojej kompetencii upravovať nariadeniami a rozkazmi práva a povinnosti príslušníkov Pohraničnej stráže, a to vrátane oprávnenia použiť zbraň.

Miloš Jakeš (97) - generálny tajomník ÚV KSČ z rokov 1987 až 1989

Je jedným zo symbolov konca komunistickej diktatúry v niekdajšom Československu, ale tiež jedným z kolaborantských politikov udalostí okolo okupácie v roku 1968. Kariérny politik vystúpal po straníckom rebríčku až na pomyselný vrchol, keď bol v decembri 1987 prekvapivo zvolený nástupcom normalizačného šéfa komunistov Gustáva Husáka vo funkcii generálneho tajomníka ÚV KSČ, teda najvplyvnejšej politickej funkcii vtedajšej federácie. Do povedomia občanov sa však zapísal predovšetkým svojím zmäteným prejavom z Červeného Hrádku u Rokycan, ktorý zo záznamov bavil národ. Pri demonštráciách po 17. novembri 1989 potom dav často skandoval heslo "Jakeša do koša". 

Jakeš sa narodil 12. augusta 1922 v obci České Chalupy na Českokrumlovsku. Študoval a potom pracoval v národnom podniku Svit Zlín. V roku 1945 vstúpil do komunistickej strany a v roku 1950 sa na dva roky stal predsedom národného výboru v Gottwaldove (ako sa volal Zlín po komunistickom prevrate). Začal robiť kariéru v komunistickej strane, študoval na Vysokej škole straníckej v Moskve a začal pôsobiť na ústrednom výbore KSČ. V období Pražskej jari v roku 1968 sa priklonil na stranu konzervatívnych síl v komunistickej strane, čo mu po okupácii vojskami Varšavskej zmluvy zaistilo pokračovanie kariéry. 

Lubomír Štrougal (95) - predseda federálnej vlády z rokov 1970 až 1988

Patril ku špičkám diktatúry KSČ, bol cez 30 rokov členom vedenia vládnucej strany a takmer po celú dobu normalizácie (skoro 19 rokov), hoci nepatril k najtvrdšiemu jadru komunistov, bol predsedom federálnej vlády.

Štrougal sa narodil 19. októbra 1924 v dnešnom Veselí nad Lužnicí. Po absolvovaní práv na Karlovej univerzite sa zapojil do straníckeho aparátu v Českých Budějoviciach a jeho kariéra rýchlo stúpala. V 34 rokoch sa stal členom ÚV KSČ (bol ním až do decembra 1989) a o rok neskôr už šéfoval vo vláde rezortu poľnohospodárstva (1959-1961). Potom bol štyri roky (1961-1965) ministrom vnútra, kedy sa okrem iného podieľal na zatknutí svojho predchodcu Rudolfa Baráka. Za jeho vedenia rezortu sa údajne zlikvidovala veľká časť materiálov z 50. rokov. V roku 1968 bol krátko podpredsedom vlády (apríl až december), nesúhlasil s augustovou inváziou vojsk Varšavskej zmluvy a odmietol tiež pozíciu v chystanej kolaborantskej robotnícko-roľníckej vláde. Čoskoro ale prešiel na stranu normalizácie. Už v januári 1970 sa stal predsedom federálnej vlády, vo funkcii vydržal až do októbra 1988, kedy podal demisiu a odišiel z politiky. 

Vratislav Vajnar (89) - federálny minister vnútra z rokov 1983 až 1988

Vajnar sa narodil 17. septembra 1930 v Strašiciach na Rokycansku. Vyštudoval Vysokú školu politických a hospodárskych vied. V mladosti sa angažoval vo zväze mládeže, v roku 1952 vstúpil do KSČ. Stal sa asistent na Karlovej univerzite, neskôr učil na Vojenskej politickej akadémii. Potom v rokoch 1958 až 1972 pracoval na ministerstve zahraničných vecí. Od roku 1972 pôsobil v straníckom aparáte, a to v oddelení medzinárodnej politiky a na sekretariáte generálneho tajomníka, kde to dotiahol až na vedúceho. V roku 1981 bol zvolený členom vedenia strany, teda ÚV KSČ, a v roku 1983 menovaný ministrom vnútra vlády Štrougala. Od októbra 1983 (zvolený bol už 1981, nastúpil až po smrti poslanca Oldricha Slivku) do februára 1989, kedy sa vzdal mandátu, bol poslancom Federálneho zhromaždenia. 

Na Nežnú revolúciu si zaspomínali ľudia po celej krajine. Organizovali sa desiatky akcií: 

​