Budú sa učiť sebaobrane? Počet napadnutých záchranárov závratne stúpa

BRATISLAVA / Záchranári sa zrejme budú musieť učiť sebaobranu. Tvrdí to komora zdravotníckych záchranárov. Počet napadnutých posádok sa vlani zdvojnásobil. Veľké množstvo útokov však samotní záchranári ani nenahlásia. Ide pritom o chránené osoby. Tento štatút im však zdá sa veľmi nepomáha.

"Automaticky od prvého momentu boli agresívni, bolo vidieť, že sú všetci pod vplyvom alkoholu, celá tá rodina." Takto si spomínal na nedávny silvestrovský výjazd v osade pri Sládkovičove záchranár Martin, ktorý bol spolu s kolegami vyslaný k mužovi, ktorý mal spadnúť a udrieť si hlavu. Potom, čo zistili, že muž zranený nie je, upovedomili rodinu, že zneužili zdravotnú službu.

V tom momente sa verbálne útoky zmenili na bitku. "Zázračne ožil aj pacient, ktorý ma tak isto napádal. Prvé som dostal päsťami do hlavy. Ako som sa prehol, mi pretiahli uniformu cez hlavu. V tom aj pacient aj syn mi dávali kopačky, kopance do hlavy do hrudníka, spôsobili mi zlomeninu nosa, rebier a pomliaždenie ramena," priblížil Martin. 

"Za rok 2018 evidujeme 5 prípadov napadnutia záchranára, bud pacientom alebo jeho príbuzný, ale čo sa týka tohto roku 2019, tak je to až 11 incidentov," vysvetlila hovorkyňa OS ZZS Alena Lacyková Krčová. 

Stačí štatút chránenej osoby? 

Mnoho záchranárov však útok v prípade, že neutrpia žiadne vážnejšie zranenie ani nenahlásia. Už druhý rok sa na nich pritom vzťahuje štatút chránenej osoby - čo sú napríklad aj deti alebo dôchodcovia. "Znamená to, že pokiaľ na takejto osobe je spáchaný trestný čin, tak bude páchateľ potrestaný vyššou trestnou sadzbou," objasnil Tomáš Strémy z Právnickej fakulty Univerzity Komenského. 

Z trestného zákona je teda zrejmé, že ak sa dopustíte útoku na chránenú osobu, pričom môže byť kvalifikovaný ako výtržníctvo alebo ublíženie na zdraví (s dobou liečenia 7-42 dní ), hrozí Vám 1-3 roky väzenia. V prípade, že je doba liečenia následkov zranení vyššia ako 42 dní, bude vyšší aj trest. "Ak ide o chránenú osobu, tak trestná sadzba je v rozsahu ťažkej ujmy na zdraví 5-12 rokov," doplnil Tomáš Strémy. 

V prípade útoku na verejného činiteľa je sadzba vyššia, útočníkovi hrozí až 5 ročný trest. Podľa zákona je pritom verejným činiteľom napríklad naša prezidentka, poslanci, členovia samospráv, taktiež aj vojaci, policajti, lesná či rybárska stráž, no aj notári či exekútori. A tak sa naskytá otázka, či by medzi verejných činiteľov nemohli patriť aj tí, ktorí životy zachraňujú - ako napríklad hasiči či zdravotníci. "Toho sa trošku obávam, lebo boli aj také návrhy, aby učitelia boli verejní činitelia. Preto ja nie som veľmi zástanca, aby aj zdravotní pracovníci boli verejní činitelia, lebo môže prísť opačné garde," upozornil Tomáš Strémy. 

Kurzy sebaobrany pre záchranárov

Komora zdravotníckych záchranárov je z narastajúcich útokov sklamaná. Obávajú sa, že keď útočníkov nezastavil štatút chránenej osoby, nepomohlo by ani, keby patrili medzi verejných činiteľov. "Vidíme to tak, že záchranári sa asi budu musieť začať aktívnejšie brániť. To znamená, že najbližšie mesiace, týždne budeme musieť spolu s kompetentnými otvoriť otázku kurzov sebaobrany pre záchranárov," reagoval Michal Weinciller, viceprezident Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov. 

V susednom Česku sú posádky záchranárov napríklad vybavené rôznymi obrannými pomôckami. Komora záchranárov sa obáva, že sa situácia môže vyhrotiť. "Môže sa stať, že vzniknú tzv. no-go zóny, kam jednoducho záchranári v obave o svoj život samy nepôjdu a doplatia na to pacienti. Záchranári budu musieť čakať na príchod polície alebo nejakých iných silových zložiek, tak v podstate ten ich príbuzný bude poškodený tým čakaním," dodal Michal Weinciller. 

Z posledného výjazdu v Sládkovičove odišiel záchranár s viacerými zlomeninami. Viac o útoku nájdete vo videu: 

​