Nádej pre doživotne odsúdených. So zmenou zákona majú šancu sa dostať na slobodu

BRATISLAVA / Po zrušení trestu smrti je momentálne najprísnejším možným verdiktom súdu trest doživotia. Po 25 rokoch ale môže odsúdený požiadať o podmienečné prepustenie. Ešte donedávna to tak nebolo a existoval aj "trest absolútny", kedy už šanca dostať sa na slobodu neexistovala. Presadil ho minister Daniel Lipšic, ktorý dnes ako advokát sedí proti skupine, ktorá by podobnému trestu mohla čeliť.

Daniel Lipšic zastupuje poškodených v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Ešte ako minister spravodlivosti za druhej Dzurindovej vlády presadil nový trestný zákon, ktorý sprísnil tresty, ale aj zaviedol možnosť tzv absolútneho doživotia. "Kde nie je absolútna nádej, že by sa páchateľ mohol napraviť, je doživotný trest bez možnosti podmienečného prepustenia správny, spravodlivý a v princípe jediný, ktorý môže ochrániť spoločnosť," uviedol Daniel Lipšic, bývalý minister spravodlivosti. 

Parlament vlani v lete schválil zmeny v Trestnom zákone a vypustil možnosť udelenia tzv absolútneho doživotia. Znamená to, že najťažší zločinci tak budú mať šancu, že sa ešte niekedy dostanú na slobodu. "Zmena vyplynula z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý označil doživotné tresty bez teoretickej možnosti podmienečného prepustenia za nehumánne," informovala Zuzana Drobová, hovorkyňa Ministerstva spravodlivosti SR. "Myslím si, že by spoločnosť mala mať, ak už nemá trest smrti, taký trest, ktorý navždy bude chrániť spoločnosť pred páchateľmi tých najzávažnejších zločinov," poznamenal Daniel Lipšic. 

Na Slovensku si trest doživotia odpykáva 57 mužov, ženy absentujú. Väčšinou ho dostali masoví a sérioví vrahovia a muži zo zločineckých skupín za úkladné vraždy. Takýto trest môže súd udeliť aj na základe zásady trikrát a dosť. No a nielen vtedy. "Ale aj vtedy, ak si to vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a ten trest alebo účel trestu nie je možné naplniť trestom odňatia slobody kratšieho trvania," vysvetlil Jozef Čentéš, odborník na trestné právo PF UK. 

Ministerstvo spravodlivosti pripomína, že mať možnosť požiadať o prepustenie a naozaj sa dostať na slobodu, sú dve odlišné veci. Pretože odsedených 25 rokov nie je jedinou podmienkou. "Sa pozerá na okolnosti trestného činu, za ktoré bol páchateľ odsúdený a povaha osobnosti samotného páchateľa, s čím súvisí to, že nehrozí opätovné spáchanie tohto alebo obdobného trestného činu," doplnil Tomáš Strémy, odborník na trestné právo PF UK. 

Do dnešného dňa sa na slobodu naozaj nedostal ani jeden doživotne odsúdený, aj keď niektorí už o to žiadali. Napríklad Ján Molnár, vôbec prvý odsúdený na doživotie od zavedenia tohto trestu po roku 1989. Molnár ihneď ako sa otvorili hranice, s komplicom v Rakúsku znásilnil a zavraždil ženu. Priamo na súde si prednedávnom svoju žiadosť rozmyslel.

Naposledy, začiatkom tohto týždňa sa na slobodu chcel dostať Miloš Uriga, odsúdený za masaker dozorcov počas úteku z leopoldovskej väznice. Väzňom vtedy velil Tibor Polgári, najdlhšie väznený človek na Slovensku. Ani on sa na slobodu napokon nedostal. V roku 2023 by o prepustenie mohol požiadať najznámejší doživotne odsúdený väzeň, bývalý boss slovenského podsvetia Mikuláš Černák.

Pre doživotne odsúdených existuje ešte jedna možnosť dýchať slobodne. Milosť prezidenta tak, ako sa to pred troma rokmi pošťastilo Jiřímu Kájinkovi v susedných Čechách.

​