Po brutálnom zásahu policajta zomrel Afroameričan. Bol jeho zákrok oprávnený?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Sú to takmer 3 týždne, čo George Floyd zomrel po tom, ako mu policajt pri zákroku kolenom stlačil krčnú tepnu. U odborníka na sebaobranu sme zisťovali, či bol zásah oprávnený. Aj u nás sa vyskytol podobný prípad, a to pred vyše siedmimi rokmi.
Stalo sa tak 23. apríla 2013. Ivan, profesionálny vojak, ktorý v armáde slúžil 13 rokov, sa vydal večer do trebišovskej reštaurácie. Správal sa však agresívne a miestnemu pohostinstvu mal spôsobiť majetkovú škodu. Policajti sa ho preto rozhodli spacifikovať.
Veterán z Afganistanu však krátko po zákroku zomrel. Pitva ukázala, že v tej dobe nebol pod vplyvom omamnej látky a znalecký posudok zároveň potvrdil, že vojak zomrel násilnou smrťou, keď sa pri zákroku udusil. Súd však napokon rozhodol, že polícia konala v súlade so zákonom.
Odborník na sebaobranu z radov polície zastáva názor, že kľačanie na krku sa používa iba v nevyhnutných prípadoch a počas nasadzovania pút. "My študentov na Akadémii policajného zboru, ale aj inštruktori na celom Slovensku učíme, aby ten zákrok bol maximálne primeraný a krk, oblasť krku, sa používali čo najmenej," vyjadril sa Juraj Gažo z Akadémie policajného zboru v Bratislave.
Tlak na krk sa odporúča najmä pri obzvlášť nebezpečných páchateľoch alebo takých, ktorí nechcú poslúchnuť výzvy policajta. "Ten prípad, ktorý sa stal v Amerike a trval 8 minút, že mu kľačal na krku, je to neprimerané a keď už mal nasadené putá, v tomto nevidím dôvod, aby sa tak dlho kľačalo na krku. Ten páchateľ alebo podozrivá osoba je už pod kontrolou. Ten krk je veľmi efektívna pomôcka na to, aby som znehybnil a nasadil tie putá," vysvetlil Gažo.
Významným faktorom počas policajného zásahu mohli byť aj emócie. Americké médiá uviedli, že George Floyd sa s policajtom priamo poznal. Obaja muži pracovali ako ochranka v nočnom klube a už vtedy mali medzi sebou vytvorený negatívny vzťah. "Vy vidíte, že ten páchateľ alebo podozrivá osoba je voči vám nepriateľská a aj vaše emócie siahajú do nejakých výšin a vy ako profesionál by ste to mali zvládnuť," skonštatoval Gažo.
Francúzska polícia sa po smrti Georgea Floyda rozhodla nepoužívať pri zadržaní podozrivých škrtiaci chvat a nebude sa už viac vyučovať ani na policajných školách. Oznámil to tamojší minister vnútra. Použitie tejto formy zneškodnenia páchateľa chce v najbližšej dobe polícii zakázať i radnica v americkom Minneapolise. Dohodu však ešte musí schváliť súd.
Viac o prípade sa dozviete aj v nasledujúcej reportáži: