Ubehlo 24 rokov od smrti jedného z najznámejších bossov podsvetia Mira Sýkoru

BRATISLAVA / Miro Sýkora bol synom diplomata a študoval aj na prestížnej diplomatickej škole v Moskve. So spolužiakom Šaňom Belovičom však začali kšeftovať s dodávkami potravín, či alkoholu do Československého domu v Moskve. Spolupracovali preto aj s ruskou mafiou. Zo školy ich však vylúčili a obaja sa vrátili na Slovensko. Sýkora začal v Bratislave študovať žurnalistiku.

"Bol to fajn kamarát, my sme boli štyri kamarátky, ešte jeden chalan a Miro bol taký náš jak otec, lebo on bol aj vysoký, mohutný chlap," hovorí bývalá spolužiačka Mira Sýkoru Desana Dudášová. Takýto vysokoškolský život ho ale nenapĺňal a zo školy dobrovoľne odišiel. Spolu s Belovičom a Takáčom vytvorili prvú organizovanú skupinu, základ mafie v Bratislave. Začali tak rozbiehať svoje aktivity. "Po 89-tom roku začal obrovský nárast závažnej trestnej činnosti a bohužiaľ tá forma násilnej trestnej činnosti. Boli to vraždy, boli to lúpeže, bolo to vydieranie," hovorí bývalý vyšetrovateľ a právnik Peter Vačok. 

V roku 1994 sa na vrchol politiky dostal Vladimír Mečiar a v bratislavskom podsvetí Miro Sýkora

Medzi mafiánmi mal údajne prirodzenú autoritu. Svoju skupinu tzv. Sýkoriek riadil veľmi sofistikovane. "Veľa tých členov, z tých zločineckých skupín bolo z portfólia práve, kde bol určitý prvok násilia, myslím ten športový, zápasníci, karatisti a iné športy, ale títo bossovia, čo som aj ja prišiel s nimi do styku, boli veľmi inteligentní, boli to ľudia, ktorí vedeli ovplyvniť, ktorí vedeli získať, a ktorí mali aj veľké organizačné schopnosti," hovorí Vačok. 

Taký bol aj Miroslav Sýkora. Svoju skupinu navyše prepojil so štátnymi orgánmi. Najbližší vzťah mal so SIS a vtedajším námestníkom riaditeľa Jaroslavom Svěchotom. Mafiánov používali na špinavú robotu, odmenou čoho bola relatívna ochrana a privieranie očí nad ich nelegálnymi aktivitami.

Sýkora mal byť údajne zapletený aj do vraždy bývalého policajta Róberta Remiáša

Zabil ho nástražný výbušný systém v jeho aute na križovatke v Bratislave. Jeho vrahovia však kvôli obštrukciám štátnych orgánov a dvom Mečiarovým amnestiám zostali nepotrestaní.

Sýkora sa neskôr chystal odísť do politiky

Sýkorky prenechať Róbertovi Lališovi alias Kýblovi. Zobral si však ešte podiel z krádeže viac ako 170 miliónov korún z Nitrianskej pobočky VUB-čky. Na delení peňazí sa však rozhádal so svojim pobočníkom Petrom Križanovičom alias Duranom. Neskôr sa strhla prestrelka, pri ktorej prišiel Duran o nohu. Medzi ním a Sýkorom začalo otvorené nepriateľstvo.

Pred hotelom 6.2.1997 došlo k rozstrieľaniu dvoch ľudí

Stalo sa to na parkovisku hotela na Bajkalskej ulici. Sýkora tam išiel so svojim ochrankárom na stretnutie. Keď vystúpili z auta, na modrej dodávke, ktorá tam už stála sa otvorili dvere a dvaja muži spustili streľbu z brokovnice a samopalu. Podľa prokurátora mu výstrelmi spôsobili 13 poranení hlavy a hrudníka. Išlo doslova o verejnú popravu. Policajti v jednej z vyšetrovacích verzií pracovali aj s možnosťou, že v dodávke sedel Peter Križanovič, aby sa pozeral na posledné chvíle života jeho nepriateľa. Na Sýkorovom pohrebe v Slávičom údolí sa zúčastnilo niekoľko 100 predstaviteľov slovenského podsvetia. Križanovič však muža, ktorý ho pripravil o nohu, prežil len o dva mesiace. 16.apríla 1997 na Budatínskej ulici v Petržalke ho zabil výbuch auta."Keď sa stalo čo sa stalo, že zomrel, tak vtedy som sa podozvedala vlastne, že čo všetko je za Mirom Sýkorom. Ale patril medzi veľmi inteligentných mafiánov, to treba uznať, aj sa to hovorilo o ňom," hovorí  Dudášová

V prípade vraždy Mira Sýkoru sú obvinení údajne bývalý boss nitrianskeho podsvetia Ľuboš F., ďalej Richard B., Milan M. a Marek L. Ďalšie pojednávanie malo byť 26.januára, pre pandémiu koronavírusu ho však zrušili.