Splaškové vody pri Senici znečisťujú potok. Ubúdajú vzácne živočíchy, pomoc štátu je v nedohľadne
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
MORAVSKÝ SVÄTÝ JÁN / Splaškové vody z čistiarne odpadových vôd v Moravskom Svätom Jáne výrazne znečisťujú Lakšársky potok. Ochrancovia hovoria aj o úbytku vzácnych druhov živočíchov. Zatiaľ, čo obec dostáva od inšpekcie životného prostredia vysoké sankcie, pomoc štátu, na ktorú je obec odkázaná, je v nedohľadne. Čistiareň pracuje na 50 percent a na rekonštrukciu nemá peniaze.
Lakšársky potok má už za sebou niekoľko havárií. Výraznejšia sa stala ešte v máji minulého roka, kedy dažde spôsobili preťaženie čistiarne. Inšpektori životného prostredia vtedy udelili obci pokutu vo výške 15-tisíc eur. Alarmujúci je fakt, že Lakšársky potok tečie nie len cez chránené vtáčie územie a patrí medzi vodohospodársky významné vodné toky, ale i to, že vody Lakšárskeho potoka sa používajú na zavodňovanie mokradí európskeho významu.
Ide o blízke územie Ciglát, ktoré je domovom veľkého množstva chránených druhov vodných živočíchov. V niektorých prípadoch ide dokonca o ohrozené európske druhy. "Dochádza tu k silným zníženým početnostiam, napríklad niektorých druhov vážok. Potom niekoľko veľmi vzácnych druhov rýb, ktoré už v poslednej dobe veľmi často ubúdajú. Stávajú sa ohrozenejšími," vyjadril sa Tomáš Olšovský, správca CHKO Záhorie.
Problém je, že čistiareň funguje len na 50 percent. Činná je len jedna komora, čo malo ešte pred niekoľkými rokmi stačiť. Podľa starostu sa ale produkcia zväčšuje, a tak sa v roku 2017 rozhodli rozbehnúť aj tú druhú. Žiaľ, zistili, že je nefunkčná. "Tak sme v roku 2018 urobili projekt na intenzifikáciu čističky. To je jediné riešenie," povedal starosta Moravského Svätého Jána Anton Emrich. Na podobné situácie slúži enviro fond rezortu životného prostredia. So svojou žiadosťou ale neuspeli, a to z tohto dôvodu: "Tých žiadostí bolo podaných vlastne 4-krát viac, než boli finančné možnosti environmentálneho fondu," uviedlo stanovisko Ministerstvo životného prostredia SR.
Obec požiadala o prostriedky v hodnote 175-tisíc eur. Prvý krát to bolo v roku 2019. Rezort ich mal nasledujúci rok požiadať o doplnenie a odvtedy bolo ticho. Podali preto žiadosť druhýkrát. Scenár sa opakoval a odpovede sa do dnes nedočkali. Podľa ministerstva životného prostredia opakovanú žiadosť stále vyhodnocujú, a tak jej výsledok zatiaľ nie je známy. "Mňa osobne táto situácia veľmi mrzí. Myslím si, či ja osobne, obec, alebo občania majú kladný vzťah k ochrane životného prostredia. Sa snažíme túto vec riešiť komplexne, takže bojujeme. Ale potrebujeme pomoc nie od ľudí, ale od štátu. Potrebujeme financie na sprevádzkovanie druhej komory," skonštatoval Emrich.
Ochranári sa obávajú, že neriešenie tohto problému, môže v budúcnosti narobiť ešte väčšie škody. "Správa CHKO Záhorie sa snaží do územia Ciglát dostať vodu, zadržať ju v krajine a máme veľké obavy, aby nebola do územia nejakým spôsobom dotovaná a došlo by ešte k vyššiemu ohrozeniu živočíchov viazaných na vodné prostredie," dodal Olšovský.