Do systematického boja proti antisemitizmu, rasizmu a xenofóbie sa zapojili prví mestskí policajti

SEREĎ / V Múzeu holokaustu v Seredi sa konal seminár pre mestských policajtov z viacerých slovenských miest. Témou bola prevencia v oblasti antisemitizmu, rasizmu a xenofóbie. Práve policajti sú tí, ktorí sa v teréne najčastejšie stretávajú s nenávistnými prejavmi.

Na seminár o holokauste prišlo 15 mestských policajtov z rôznych okresov od Banskej Bystrice až po Dunajskú Stredu.

"Zamerali sme skôr na tých, ktorí sú k nám bližšie, keďže ide o pilotný, krátky, niekoľko hodinový seminár. A na základe toho semináru, keď ich vyhodnotíme a dostaneme spätnú väzbu, tak budeme vedieť ako pokračovať ďalej, či to rozšírime a ponúkneme to na celé Slovensko," vysvetlil vedúci Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok.

"Chceme si z toho zobrať všetky postrehy, ktoré by sme mohli delegovať ďalej, cieľovú skupinu máme hlavne základné školy, kde deti sú formovateľné osobnosti. Myslím si , že majú zo školy málo vedomostí o tejto tematike a naša preventistka sa tomu bude venovať," povedal náčelník Mestskej polície Sereď, Ladislav Fabo.

"Tieto činy motivované takýmito pohnútkami sa dajú už po prísune takýchto informácie lepšie rozpoznať," zhodnotil zástupca náčelníka Mestskej polície Šaľa, Miroslav Martinček.

Seminár otvoril prednáškou vedúci Múzea holokaustu Martin Korčok, ktorý mestských policajtov previedol všetkými piatimi barakmi, odkiaľ počas 2. svetovej vojny viedla jednosmerná cesta do koncentračných táborov. Dnes sú budovy prerobené na expozície s autentickými predmetmi, ktoré súvisia s holokaustom. Asi najsilnejšie emócie vyvolávajú príbehy tých, ktorí ho prežili a o jeho hrôzach vedeli rozprávať ostatným.

"Je to taký emocionálny a citový zásah, lebo tieto múry a tieto budovy si pamätajú veľa zlého a na to zlé by sme nemali zabúdať. Je to veľmi emocionálna prednáška, celkovo seminár, mal by si ho vypočuť každý," povedal náčelník Fabo.

"Po dlhých rokoch som mal možnosť opäť si obzrieť tieto priestory, nakoľko v rokoch 91- 93 som tu vykonával základnú vojenskú službu,konkrétne zrovna v tejto budove som bol aj ubytovaný. V tom čase som vôbec netušil, že táto budova za kým účelom bola pôvodne vystavaná. Vyvoláva to vo mne také zmiešané pocity, že spal som na mieste, ktoré obývali ľudia, ktorí mali takýto nešťastný osud," objasnil zástupca náčelníka Martinček.

"Preto sme tu. Aby sme s tým niečo robili, aby sme na to upozorňovali, aby sme hovorili o paralelách, pretože nie vždy to končí fyzickou likvidáciou, ale sú tu už aj posmešky, zosmiešňovanie, psychické alebo fyzické týranie ľudí len na základe prejavov intolerancie, rasizmu a xenofóbie," skonštatoval vedúci múzea Martin Korčok.

Táborom v Seredi prešlo počas holokaustu približne 16-tisíc Židov. Z nich bola väčšina neskôr zavraždená v koncentračných táboroch.


Podľa slov vedúceho múzea, ľudia, ktorí prežili holokaust, na tie hrôzy nedokážu zabudnúť. Mnohým sa o tom každú noc sníva.

"Potom, keď sa prebudia, už nechcú ísť ďalej spať, vracajú sa im rodinní príslušníci, ktorí boli zavraždení, vracajú sa im scény a udalosti a veľmi zle to na nich vplýva a pôsobí. Treba stále pracovať s tou skupinou veľkých ľudí, ktorí sa len prizerajú, pretože od nich závisí ako sa to celé vyvinie," uzavrel vedúci múzea Korčok.