Prvú pomoc je potrebné poskytnúť každému, aj bezdomovcom

SLOVENSKO / V uliciach hlavného mesta prespáva každú noc približne 4-tisíc ľudí bez domova. Okoloidúci im zvyčajne nevenujú pozornosť. A to žiaľ ani v prípadoch, keď sa síce môžu javiť pod vplyvom alkoholu, no v skutočnosti potrebujú lekársku pomoc.

Ak niekoho vidíte že leží na ulici, pri poskytovaní pomoci netreba robiť rozdiely v tom či to je alebo nie je človek bez domova. Najdôležitejšie je nebáť sa, osloviť ho a zistiť či potrebuje pomoc. "Zachovať sa tak ako pri každom inom človeku alebo obyvateľovi, ktorého vidíte v nejakom horšom stave. Určite toho človeka kontaktovať, spýtať sa ho či nepotrebuje pomôcť, ako sa cíti," povedala výkonná riaditeľka OZ Vagus Alexandra Kárová. 

Na základe komunikácie je potom dôležité zhodnotiť či je potrebné mu volať záchranku. Ak to nie je urgentné, môžete sa obrátiť na jednu z organizácií, ktoré sa venujú ľuďom bez domova, prípadne na mestskú políciu. "Samozrejme, môžu nám občania aj takéto prípady nahlasovať na linke 159. Rozhodne teda nejde o zneužitie linky 159, ale práve naopak o jej korektné využívanie," uviedla hovorkyňa MsP Bratislava Barbora Krajčovičová. 

Mestskí policajti potom na mieste preveria situáciu, v prípade potreby poskytnú prvú pomoc a zavolajú záchranku. Ak to nie je urgentné, človeka bez domova vedia nasmerovať na jednu z organizácií, ktoré im pomáhajú. Ich pracovníci ho následne vyhľadajú, vysvetlia mu čo je ich prácou a ako mu vedia pomôcť.

"Máme so sebou vždy lekárničku, oblečenie, komunikujeme s tým človekom teda čo by potreboval, dať mu informácie alebo materiálnu pomoc, prípadne ho odkázať do nášho denného centra," povedala Kárová. 

"Ak nájdeme niekoho ležať na zemi, presvedčíme sa či nepotrebuje pomoc, oslovíme ho, prípadne ním jemne zatrasieme. Ak nereaguje, má viditeľné fyzické poranenia, prípadne až nedýcha, voláme 155 a riadime sa pokynmi operátora. Je potrebné si uvedomiť, že v prípade ohrozenia života ide doslova o sekundy a našim včasným zásahom môžeme zachrániť život," radí Krčová. 

Mnohí ľudia sa ocitnú na ulici nie vlastnou vinou. Často ide o obete domáceho násilia či podvodu, odchovancov detských domovov alebo ľudí, ktorí si odsedeli svoj trest vo väzení a vrátili sa na slobodu. Väčšina tých, ktorí žijú na ulici sú v strednom až dôchodkovom veku. Stále sú to predovšetkým ľudia a nemali by byť pre svoje okolie neviditeľní.