Doživotie za mrežami na Slovensku: V týchto celách si odpykávajú tresty vrahovia, mafiáni či pedofili

BRATISLAVA / Na doživotie sú v súčasnosti na Slovensku odsúdení iba muži. Najvyššie možné tresty si odpykávajú vrahovia, bývalí mafiáni, drogoví díleri či pedofili. Ich priestor sa do konca života zmenšil na malú celu s jedným oknom.

+2 fotky

Doživotie za mrežami na Slovensku

​Najstarší odsúdený na doživotie má už 79 rokov. Takýto trest si aktuálne odpykáva 58 mužov. Sú medzi nimi aj Mikuláš Černák, bývalý boss slovenského podsvetia, masoví vrahovia Tibor Polgári a Miloš Uriga, ktorí počas úteku z Leopoldova v roku 1991 zabili piatich dozorcov a jedného spoluväzňa, či sériový vrah Ondrej Rigo, známy aj ako ponožkový vrah, ktorý má na svedomí smrť 14-ročného chlapca a 8 vrážd žien vo veku od 23 do 90 rokov, ktoré po smrti znásilnil. 

Svoje doživotné tresty si odpykávajú v najprísnejšie strážených väzniciach v Leopoldove a Ilave, ale aj v Trenčíne a Banskej Bystrici. V týchto ústavoch je pre nich zriadený špeciálny Oddiel doživotných trestov. Je oddelený od ciel ostatných odsúdených a zabezpečený vnútorným bezpečnostným systémom. Na oddieloch doživotných trestov a oddieloch s bezpečnostným režimom je všetko vybavenie ciel pevne pripevnené k zemi. Cely musia byť veľké najmenej 3,5 metra štvorcových. Vybavené sú posteľou, vankúšom s prikrývkou, stolíkom so stoličkou a skrinkou na uloženie osobných vecí a oblečenia.

"Cela pre odsúdených zaradených do ústavu s maximálnym stupňom stráženia a pre odsúdených, ktorí sú uzamykaní na cele, je vybavená bezpečnostnými dverami, signalizačným zariadením, oddeleným hygienickým zariadením, umývadlom s pitnou vodou a ak to stavebno-technické možnosti objektu umožňujú, aj sprchou," uviedla Monika Kacvinská, hovorkyňa ZVJS.

Väčšina odsúdených vo väzniciach aj pracuje, avšak nie s ostatnými spoluväzňami, ale priamo na svojich celách. Raz za deň môžu stráviť hodinu na čerstvom vzduchu mimo svojej cely. Doživotne odsúdení sú rozdelení do dvoch podskupín: D1 a D2. V D1 nemá odsúdený kontakt s ostatnými spoluväzňami, nezaraďuje sa do aktivít organizovaných pre celú väznicu a mimo cely sa pohybuje zásadne v sprievode dozorcu. Za dobré správanie môže byť po čase preradený do D2, teda podskupiny, ktorá zmierňuje niektoré obmedzenia. A to napríklad kontakt so spoluväzňami či povolením pohybu vo vymedzenom priestore mimo cely. "Ten, kto bol odsúdený na doživotie, môže požiadať o podmienečné prepustenie po 25. rokoch výkonu trestu. Keď si požiada o podmienečné prepustenie, rozhoduje ten súd, v obvode ktorého sa nachádza to zariadenie, tá kamenná väznica," uviedla expertka na trestné právo PFUK a PZ Lucia Kurilovská.

V rámci rozhodovania o podmienečnom prepustení sa robia nielen psychologické či pedagogické posudky. Sudca, ktorý v tejto veci rozhoduje, posudzuje celú škálu okolností. "Jednak skutok, ktorý vtedy tá osoba spáchala, ako bol ten skutok spáchaný, ako sa osoba správala počas celej doby výkonu trestu, aký má psychologický posudok, ako sa s ňou celkovo pracovalo a či je, alebo nie je predpoklad, že znova bude tie trestné činy páchať," doplnila Kurilovská.

V minulosti o podmienečné prepustenie žiadal napríklad aj Tibor Polgári, ktorý však svoju žiadosť napokon stiahol. V roku 2023 by o prepustenie mohol požiadať aj bývalý boss slovenského podsvetia Mikuláš Černák. V histórii samostatného Slovenska sa však ešte nestalo, že by bol doživotne odsúdený väzeň podmienečne prepustený.