31 rokov od vzbury v Leopoldove: Zločinci sa cítili ako obete komunizmu

LEEOPOLDOV / Od najväčšej vzbury väzňov na Slovensku uplynulo už 31 rokov. Po amnestiách prezidenta Václava Havla žiadali viacerí väzni výrazné zníženie trestu. Vrahovia či pedofili sa totiž cítili ako obete komunistického režimu.

6.decembra 1989 prišli za vtedajším riaditeľom leopoldovskej väznice dvaja väzni s požiadavkami, ktorými sa aj odsúdení chceli zapojiť do revolúcie. Požiadavky mali 4, jednou z nich bolo zníženie trestu každému odsúdenému o jeden rok. Vtedajšiemu riaditeľovi dôverovali, pretože zaviedol ľudskejší prístup a opatrenia voči odsúdeným.

Zvyšovanie požiadaviek väzňov 

"Všetci mali pocit, že sú väzňami politického zriadenia," povedal vtedajší riaditeľ leopoldovskej väznice Oto Lobodáš. 23.12.1989 prišli do Leopoldova niektorí vtedajší predstavitelia vlády na tzv. dialóg s väzňami.

Väzni už nemali len 4 požiadavky, ale bolo ich 19. Žiadali napríklad odpustenie dvoch tretín trestu všetkým odsúdeným či zrušenie tzv.zostrenej izolácie. Bol to spôsob výkonu trestu, kde boli umiestňovaní tí najnebezpečnejší väzni. Z približne 2400 odsúdených išlo po Havlových amnestiách na slobodu 642 väzňov, zvyšným sa znížil trest o jeden rok. To sa im nepáčilo a prvýkrát sa vzbúrili 1.janúara 1990.

Vzbura trvala 5 dní, dozorcovia ju vlastnými silami potlačili

Väzni preto ďalej rokovali s politikmi, ktorí im prisľúbili novelizáciu trestného práva. Tá mala priniesť postupy a možnosti ako im skrátiť pobyt za mrežami, a to najneskôr do 28.marca 1990.

"Oni dostali od pána prezidenta Václava Havla list 6.marca, ktorým ich ubezpečoval, že novelou trestného práva sa budú riešiť tie ich požiadavky. Ale keďže sa to neriešilo, ani ich požiadavky, ani prezidenta, mali pocit, že bojujú nielen za seba, ale aj za pána prezidenta," uviedol Lobodáš. 

Väzni obsadili väznicu 

Od 15.marca 1990 začala situácia vrcholiť. Už niekoľko dní predtým z jednej časti väznice vytlačili dozorcov a zostali tam sami. "Obsadili strešné priestory na niektorých objektoch, tam si založili ohne, postavili stany a bolo to vidieť aj z civilnej časti mesta Leopoldov," opisoval Lobodáš. 

Nakoniec prezident rozhodol, že sa vzbura musí potlačiť. Najskôr bola použitá taktika presviedčania vedúcim akcie. Odpoveď však bola jednoznačná: NIE. "Nakoniec bolo pristúpené k zákroku a tento zákrok bol asi po dvoch hodinách úspešne ukončený," povedal Lobodáš. 

Dva týždne výsluchov 

Keďže časť väznice vyhorela, približne 80 väzňov museli previezť do väznice v Želiezovciach, kde sa začali výsluchy. "Bola vytvorená určitá skupina, ja som bol vedúci tejto skupiny a trvalo to asi dva týždne, kde sme museli týchto 80tich prevezených z Leopoldova vypočuť," povedal bývalý vyšetrovateľ Peter Vačok. 

Ubytovaní boli priamo vo väznici. S výsluchmi začínali o pol 8 ráno a končili o pol 8 večer. "Potom sme tie výsluchy odovzdali vedúcemu toho základného tímu," uviedol Vačok. 

Obvinených bolo 145 odsúdených

Pred sudcu v kinosále leopoldovskej väznice sa napokon postavilo 65 z nich. Stalo sa tak dva roky po vzbure. 15. októbra 1992 sa začalo súdne pojednávanie, ktoré trvalo sedem mesiacov. Medzi bývalých vzbúrencov rozsadili dozorcov z celého Slovenska, aby sa väzni vzájomne nenapadli. Pojednávalo sa každý deň, okrem Vianoc. Vypovedalo až 1500 svedkov a len spisy obžalovaných o ich starých odsúdeniach zabrali jednu áviu. V apríli 1993 senát bratislavského krajského súdu dospel k verdiktu: 60 obžalovaných uznal vinnými a 5 oslobodil.

Za vzburu dostali tresty v rozpätí od 18 mesiacov do 14,5 roka. Najvyšší súd, ktorý po roku rozsudok potvrdil však časť trestov zmiernil. Medzi hlavnými aktérmi bol aj Tibor Polgári, ktorý po roku a pol od vzbury, z leopoldovskej väznice ušiel. Podarilo sa mu to spolu s ďalšími 6-timi spoluväzňami. Pri úteku zabili 5-tich dozorcov. Od leopoldovskej masakry zajtra uplynie 30 rokov.