V počte samovrážd patríme k podpriemeru. Odborníci upozorňujú na alkohol, ktorý zohráva významnú úlohu

BRATISLAVA / Štatistika samovrážd sa na Slovensku výrazne nemení. Rovnako to platí aj pri pokusoch o samovraždu. Napriek tomu ale v rámci Európskej únie patríme ku krajinám s podpriemerným počtom samovrážd. Odborníci upozorňujú najmä na alkohol, ktorý pri spomínaných prípadoch zohráva významnú úlohu.

Slabé rodinné zázemie, nedostatok priateľov, dlhy, strata blízkej osoby, alebo zamestnania. Toto sú najčastejšie faktory vplývajúce na vznik depresie. Tá sa podpisuje i pod nadmerné pitie alkoholu. Práve pod jeho vplyvom ľudia často páchajú samovraždy.

"Priama súvislosť medzi nadmerným pitím alebo alkoholizmom rozvinutým ako aj samovražedným správaním je preukázaná a výrazná," povedala psychologička Barbora Kuchárová. 

Za posledných 5 rokov dobrovoľne ukončilo svoj život viac ako 2500 ľudí. Drvivá väčšina z nich boli muži. Najčastejšie išlo o smrť zapríčinenú obesením, udusením, či skokom z výšky. Pod idúci vlak napríklad vlani skočilo 54 ľudí.

Zo štatistík Národného centra zdravotníckych informácií vyplýva, že najviac samovrážd ľudia páchajú v domácom prostredí. Najčastejšie k nim dochádza v pondelok. Vlani bol napríklad najhorším mesiacom jún.

"V Slovenskej republike bolo v minulom roku zaznamenaných 489 dokonaných samovrážd," uviedla hovorkyňa Národného centra zdravotníckych informácií Alžbeta Sivá.  "Najvyšší počet samovrážd evidujeme sme zaznamenali u mužov a to vekovej kategórii od 50 do 59 rokov," dodala Sivá. 

Ešte horšie ale vyzerajú štatistiky pokusov o samovraždu. Rozdiel medzi mužmi a ženami je ale v týchto prípadoch oveľa menší. Najkritickejším bol rok 2016. 

"Pri väčšine tých pokusov nejde o skutočný úmysel tých ľudí zomrieť ale často to má charakter takého upozornenia nejakého alebo správania, ktorým by chceli nejakým spôsobom demonštrovať svoj stav a svoje ťažkosti," povedal psychiater Ivan André. 

V týchto prípadoch si ľudia najčastejšie vyberajú otravu liekmi. Forenzný psychológ upozorňuje, na to, že okolie by nemalo podceňovať prvé náznaky úvah o samovražde. 

"Ja viem možno sa niekto pousmeje ako by som vedel dotyčnému takúto pomoc zabezpečiť. Častokrát stačí obyčajný rozhovor, že ten dotyčný sa vyrozpráva rozhodne sa od takéhoto konania upustiť," uviedol forenzný psychológ Martin Gronský. Naviac ľudí sa vlani pokúsilo ukončiť svoj život vo veku 20 až 29 rokov.