V minulom roku policajti vyvrátili 189 hoaxov, 151 z nich bolo o pandémii koronavírusu

SLOVENSKO / Dnes hoax, zajtra pravda. Manipulácia verejnosti cez média, či nespočetné množstvo podvodných stránok. Aj to sú hoaxy, ktoré ste mohli vidieť v uplynulom roku. Ten bol nielen v znamení pandémie ale aj dezinformácií.

Už druhý rok po sebe je najdiskutovanejšou témou pandémia

S ňou sa spája nespočetné množstvo dezinformácií. Za minulý rok polícia vyvrátila 189 hoaxov, z nich bolo 151 o pandémií. Nepravdivé informácie boli úzko spojené práve s pandemickými vlnami, kedy rástol ich počet. Najväčším zdrojom informácií pre políciu sú práve občania. V roku 2021 poslali viac ako 9 000 súkromných správ s tipmi a otázkami.

"Hlavným cieľom primárnych tvorcov dezinformácií bolo spôsobenie chaosu v spoločnosti a podkopanie dôvery v štát, ktorý priamo súvisel s vyvolávaním nenávisti a nedôvery voči štátnym inštitúciám. Osoby, ktoré stáli za tvorbou a šírením dezinformačného reťazca sledovali svoje vlastné záujmy, ktoré mohli mať formu politickú alebo ekonomickú," informuje hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka. 

Podľa sociologičky zo Slovenskej akadémie vied však výskum ukazuje, že dôvod na obavu nie je. "Výskum neukazuje signifikantný nárast ľudí veriacich v konšpiračné teórie ako pred pandémiou. Nie je tak dôvod na morálnu paniku. Čo je však iné je to, že konšpirácie sú pomocou sociálnych sietí oveľa viditeľnejšie," hovorí sociologička SAV Elabieta Drazkiewicz. 

Pohnútky ľudí úmyselne zavádzať sú rôzne

Avšak slová niekedy vyústia do fyzických konfliktov. Niektoré dokonca spôsobujú smrť. "Dôkazom o neznalosti zdieľaných dezinformácií boli výsledky previerok, ktoré v miestach bydlísk šíriteľov hoaxov vykonávali príslušníci Policajného zboru, a to aj na základe informácií odstupovaných od Odboru. Navštívené osoby buď zapierali autorstvo príspevkov, alebo vo väčšej miere hovorili, že o zdieľanej informácií nemali žiadne vedomosti, prípadne, že ju počuli od neznámej osoby a len ju zdieľali ďalej," tvrdí Slivka. 

"Ľudia dôverujú konšpiračným teóriám vtedy, keď sa dejú neočakávané udalosti. Keď sa deje nejaká tragédia v rodine alebo sociálnej skupine, napríklad pád lietadla, rodinná choroba. Ľudia potrebujú vysvetlenia," hovorí Drazkiewicz.

Hoaxy a dezinformácie má na starosti odbor policajného prezídia, a to odbor Komunikácie a prevencie. S vyvracaním mylných informácií sa taktiež spája aj vlna hejtu a osobných útokov. "Odbor zaregistroval snahy súkromných osôb, právnických osôb, trestnoprávne exponovaných osôb a politicky exponovaných osôb o utlmenie činnosti policajného zboru na sociálnych sieťach vo veci vysvetľovania dezinformácií. Pokusy o vplyv na činnosť odboru mali napríklad podobu zisťovania identít príslušníkov policajného zboru, ktorí sa téme dezinformácií venujú," tvrdí Slivka.