4°
Bratislava
Riaditeľ NAKA k streľbe na Zámockej: Za schvaľovanie tohto činu hrozí 3 až 10 rokov väzenia
Riaditeľ NAKA k streľbe na Zámockej: Za schvaľovanie tohto činu hrozí 3 až 10 rokov väzenia
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Polícia rieši rozhovor Mariána Kotlebu s otcom strelca zo Zámockej ulice. V rámci rozhovoru odznelo hneď niekoľko zavádzajúcich informácií. Otec útočníka spochybnil v podstate všetko, čo polícia tvrdí a útočníka označil za obeť. K téme sa v Ranných novinách TV JOJ vyjadril riaditeľ NAKA, Ľubomír Daňko.
Už pár dní po tragédii na Zámockej sme všetci vystavení alternatívnemu pohľadu na pravdu a konšpiráciám. Do akej miery je pre vás zaujímavý rozhovor, ktorý Kotleba viedol s otcom strelca a informácie, ktoré tam zazneli?
Z trestnoprávneho hľadiska sme ho analyzovali a nič závadné sme nenašli. Pre mňa je, samozrejme, nepochopiteľné, že sa už vytvárajú konšpirácie. Nemôžeme postupovať na ich základe, je to cesta do pekla, ak takto spoločnosť bude postupovať. My postupujeme vždy na základe dôkazov a v tejto veci sú dôkazy jasné. Ja ich môžem len zhrnúť. Mohli sme vidieť, že sám strelec sa na Twitteri priamo priznal k spáchaniu tohto činu. U neho doma sme zaistili strelnú zbraň a expertíza potvrdila, že ide o vražednú zbraň. Zaistili sme aj jeho osobné poznámky pri domovej prehliadke, z ktorých sme jasne vyvodili, že nejde o úkladnú vraždu, ale že sa dlhodobo pripravoval na spáchanie teroristického útoku. A to všetko uňho doma, takže hovoriť tu o nejakej sprisahaneckej teórii sa naozaj nedá a som z toho rozčarovaný.
Napriek všetkému, čo ste vymenovali, sa internet zbláznil a rozdelil ľudí na dve skupiny. Na tých, ktorí vyjadrujú sústrasť pozostalým a potom tých, ktorí vyjadrujú nenávistné prejavy, do ale takého rozmeru, že sa človeku miestami až dvíha žalúdok. Kde končí sloboda prejavu, sloboda toho, čo môžeme napísať na internet a toho, čo už musí riešiť polícia a môžete riešiť vy?
Či už na internete alebo vo verejnom priestore, my sa vždy zaoberáme tým, či nedošlo k spáchaniu trestného činu. Musíme posudzovať každý jeden prejav, či nenapĺňa skutkové znaky trestného činu, ako napríklad v tomto prípade extrémistického a teroristického. Takže my to riešime len do tohto bodu. Samozrejme, niekedy je veľmi ťažké určiť hranicu a mieru toho, či je niečo už trestné alebo nie, pretože nenávistných prejavov je veľmi veľa. Navyše musíme brať ohľad aj na to, že existuje sloboda slova, ktorá je garantovaná ústavou a do tejto miery už my ako polícia zasahovať nemôžeme.
Zmenilo situáciu prekvalifikovanie trestného činu na terorizmus? Pri schvaľovaní tam hrozia vyššie tresty, vznikol špeciálny tím, ktorý sa tomu venuje?
Špeciálny tím nebol potrebný, pretože na to máme oddelenie na protiteroristickej centrále, kde už dlhodobo posudzujeme všetky prejavy tohto charakteru, či už ide o extrémistický prejav, alebo v tomto prípade o možnosť spáchania trestného činu niektorých foriem účasti na trestnom čine. To znamená, že už navádzanie alebo verejné schvaľovanie tohto trestného činu je trestné. Chcem upozorniť verejnosť, nech si dáva pozor, pretože sa stalo viacero prípadov, keď sme zaklopali na dvere a ten človek si začal spytovať svedomie, že to tak nemyslel, ale je za to trestne stíhaný. Jednoducho schvaľovanie tohto trestného činu na internete, alebo pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami hocikde na pracovisku alebo v škole, je trestný čin. Hrozí za to tri až desať rokov väzenia.
Spomínali ste, že ste zaklopali za takéto nenávistné prejavy. Aj ste niekoho odsúdili alebo dostal pokutu?
Niektoré prípady sú v štádiu vyšetrovania, niektoré boli ukončené dohodou o vine a treste. Keď sme páchateľovi urobili domovú prehliadku a zobrali mu všetko, čo súvisí s trestnou vecou, nemal inú možnosť a priznal sa. Poviem posledné príklady, nedávno sme riešili jednu osobu, ktorá sa vyhrážala sudcom Najvyššieho súdu. Potom sme mali veľa podnetov v kontexte s vojnou na Ukrajine. Pán Harabin napríklad je stíhaný za podobný trestný čin, takže my tie všetky prípady, ktoré vieme odhaliť a objasniť, riešime.
Internet je jedna veľká čierna diera anonymných profilov. Viete zasiahnuť aj proti ľuďom, ktorí nemajú úplne jasný profil, teda identifikovateľný?
Áno, vieme. Je to síce veľmi obtiažne a časovo náročné, ale aj voči takým ľuďom vieme zasiahnuť. Posledný príklad, ktorý napríklad môže mať nejaký súvis s týmto trestným činom, je prípad SlovakBro. V spolupráci s FBI sa nám ho podarilo objasniť. Páchateľ sa priznal k tomuto extrémistickému trestnému činu a sú tam aj teroristické trestné činy, pričom ich podporoval na internete, najmä súvisiace so Spojenými štátmi americkými. Bolo obtiažne zistiť, že ide o Slováka.
Čo v prípade, ak niekoho odhalíte a on vám povie, že to nepísal on, ale niekto iný?
Vždy musíme vychádzať zo všetkých dôkazov, ktoré sú zadokumentované. Je to klasická výhovorka, ale tých možností je veľmi veľa, vieme si zistiť časy, kedy bol príspevok zavesený na internet, aj z ktorého zariadenia. Vieme vypočuť všetky osoby, ktoré tweetujú s ním a potvrdia nám, kto je za tým. Aj prístup súdov sa zmenil, tie dôkazy sa hodnotia komplexne.
Nebola šanca odhaliť tohto mladého muža predtým, ako čin spáchal? Bol aktívny na sociálnych sieťach, aj na anglicky komunikujúcich.
Treba povedať, že nikto ho neodhalil. Ani my, ani spravodajské služby, ani medzinárodné spravodajské služby. Taktiež ani medzinárodná polícia, pretože pri vyšetrovaní trestných činov terorizmu, alebo len podozrení, si medzi sebou vymieňame všetky informácie.
Tento mladý muž sa teda stratil v tom priestore?
Nechcem povedať, že stratil, tých statusov a ľudí, ktorí takto môžu komunikovať, je veľa. On komunikoval anonymne, aj ten účet podľa našich informácií bol zablokovaný, teda nebol verejnosti prístupný. Nebolo teda možné do neho len tak preniknúť. Museli by sme o ňom vedieť, že takáto osoba je, že to je Slovák, aby sme ho mohli dlhšie rozrobiť. To sa v podstate nepodarilo. Takýto prístup vyšetrovania nie je ľahký, je to jednoducho náročné. My potrebujeme informácie z iných zdrojov, od rodinných príslušníkov, od priateľov, alebo od škôl, že majú podozrenie, že osoby inklinujú k tomu, že sú extrémisti. Pravicový extrémizmus je naozaj na vzostupe. Tieto informácie nás potom vedia posunúť tak, že my sa cielene na tieto osoby zameriavame. No pokiaľ nám nikto nedá žiadnu informáciu, tak my sa to nemáme ako dozvedieť a vtedy nekonáme. Je to podobné, ako keď sa v rodinných bytoch alebo domoch možno pácha rôzna trestná činnosť, za zatvorenými dverami. Pokiaľ to niekto nenahlási, tak pre nás je to veľmi obtiažne zistiť.
