Strategie forum v Bratislave: Sociálne siete ako živná pôda dezinformácií
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Dezinformácie majú v online priestore bohatú živnú pôdu. Sú ňou predovšetkým sociálne siete a na nich aj profily politických aktérov či slovenských médií. O viacerých snahách a riešeniach hovorili odborníci na konferencii Strategie forum v Bratislave.
Vrece s dezinformáciami sa roztrhlo s príchodom sociálnych sietí, ktoré väčšina z nás používa každý deň. Ich šíritelia sa zameriavajú na to, čo sa v spoločnosti deje a snažia sa v ľuďoch vyvolať obavy, ako to bolo v prípade pandémie COVID-19 alebo v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Rôzni aktéri či štátni alebo neštátni si uvedomili silu a dosah sociálnych médií a začali veľmi výrazne používať na dosahovanie svojich strategických, ekonomických alebo iných cieľov.
"Sú to profily, ktoré nevieme kto spravuje, ale dávajú takýto obsah. Alebo sú to webové stránky, ktoré sú priamo alebo nepriamo platené ruskou propagandou. Máme tu aj politických aktérov, ktorí to šíria," uviedol Gabriel Tóth, zakladateľ Agentúry katedry komunikácie. Na európskej úrovni má byť preto v najbližších mesiacoch schválený zákon o digitálnych službách. Reč je o pravidlách, ktoré sa týkajú zodpovednosti sociálnych médií.
"Bude požadovať sprístupnenie algoritmov, ktoré používajú na šírenie obsahu, lebo to čo možno iní diváci nevedia, že to čo ja vidím na mojom tzv. feede na tej stránke sa líši od toho, čo vidí niekto iní," povedal Daniel Milo z Centra boja proti hybridným hrozbám. Algoritmus je totiž nastavený tak, aby nás udržal na sociálnej sieti čo najdlhšie. "Robí to tak, že vám podsúva obsah, o ktorom si myslí, na základe vašich predchádzajúcich reakcií, komentárov, lajkov, shareov, že je to obsah s ktorým súhlasíte a preto vám neukazuje akoby iné názory," doplnil.
S nepravdivými informáciami sa môžeme stretnúť aj v diskusiách pod rôznymi príspevkami a článkami. "Na stránkach slovenských médií a inštitúcií mesačne pribudne cca 5 000 000 komentárov, z toho až cca viac ako milión spĺňa kritériá ako nenávistné komentáre alebo šíri nejakú dezinformáciu." Pomocou v tejto hybridnej vojne sú aj dobrovoľníci v projekte Elfovia, ktorí okrem toho, že tvoria zoznam účtov, ktoré šíria propagandu, dozerajú aj na priebeh diskusií. "Ich úlohou je prechádzať tieto komentáre, označovať tie ktoré tam nepatria a skryť ich alebo užívateľa priamo zablokovať," zhrnul Tóth.
Odborníci ale budúcnosť ružovo nevidia a už vôbec nie na Slovensku. To je z krajín Vyšehradskej štvorky najviac náchylné veriť konšpiračným teóriám. Jedným z dôvodov má byť to, že schopnosť kritického myslenia nemá v našom školstve podporu. Dôležité je preto vzdelávanie. "A nie len medzi žiakmi, študentami, ale aj medzi dospelou populáciou, čomu môže napríklad pomôcť aj podpora kultúry," doplnila Dominika Hajdu z GLOBSECu.