Chcela predať oblečenie za pár drobných, z účtu jej ale odišlo vyše tritisíc eur

PEZINOK / Chcela predať cez internet oblečenie za šesť eur, no napokon prišla o viac ako tritisíc. Žena z Pezinka sa stala obeťou zatiaľ neznámeho páchateľa vo virtuálnom priestore. Podvodníci v poslednom období čoraz viac zneužívajú obľúbené webové portály. Polícia preto vyzýva k maximálnej opatrnosti, vypátrať páchateľov totiž nie je ľahké. A podobných prípadov sú tisícky.

Pani Kristína navštívila známy portál, cez ktorý chcela predať oblečenie. Do pár minút ju oslovilo niekoľko ľudí, ktorí prejavili záujem o spomínaný tovar. Zároveň s ňou začala komunikovať technická podpora portálu. "Necítila som sa nejako ohrozená. Hovorím si, oni ma navedú, čo a ako treba spraviť. Zadala som svoje identifikačné údaje plus odo mňa vyžadovali prihlásiť sa do svojho internetbankingu, čo som aj spravila," opísala situáciu poškodená Kristína.

Kristíne prišla SMS správa od jej banky. Následne zadala bezpečnostný kód. V tomto momente už ale nadobudla podozrenie, že ide o podvod. "Vyskočila mi push notifikácia, potvrďte platbu 3 299 eur. Hovorím si, tak toto teda nie, to bude podfuk. Okamžite som notifikáciu vymazala. Utekala som si skontrolovať internetbanking, ale keď som sa prihlásila, tak som zistila že táto čiastka mi už odišla z účtu," uviedla Kristína. Následne kontaktovala svoju banku aj zákaznícku podporu webového portálu, ktorý jej poďakoval za upozornenie a dodal, že prípadom sa zaoberá.

Od pracovníčky banky dostala poškodená informáciu, že takmer 3 300 eur jej odišlo na účet virtuálnej anglickej banky. "Treba si všímať upozorňujúce SMS-ky, že dochádza k inštalácii bankovej aplikácie alebo k aktivácii softvérového tokenu. Ak ani vtedy klient nezareaguje a pošle podvodníkom autorizačný kód, dokážu v tejto chvíli zadávať a následne aj autorizovať platby kartou. Podvodníci sa bez vedomej spolupráce klienta nikdy nedostanú do účtu klienta a neurobia transakcie," informoval Dominik Miša, hovorca VÚB banky. "Prípadom sa policajti v súčasnosti zaoberajú, obvinenie konkrétnej osobe doposiaľ vznesené nebolo," uviedol Michal Szeiff, hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave.

Odborník na informačné technológie poukazuje na to, že mnohí páchatelia používajú na maskovanie svojej IP adresy špeciálny software. "Aj keď sa podarí dohľadať zariadenia, z ktorých to bolo zrealizované, tak veľmi ťažko bude stotožniť, že na tomto zariadení bol zrovna tento človek, ktorí to urobil," uviedol Ondrej Macko, odborník na informačné technológie. Len za minulý rok naša polícia eviduje viac ako 2 100 takýchto podvodov. Objasnenosť spomínaných prípadov sa aktuálne pohybuje na úrovni necelých 27 percent.