Nepríjemný zápach a tony mŕtvych rýb. Malý Dunaj ostal pokrytý mŕtvymi rybami

BRATISLAVA / Nepríjemný zápach a tony mŕtvych rýb. Ani nie rok a pol od poslednej ekologickej katastrofy, pri ktorej uhynuli ryby za 300-tisíc eur, a malodunajskí rybári riešia opäť podobný scenár. Masívny úhyn pozorujú po minulotýždňových výdatných búrkach. Prípadom sa zaoberajú inšpektori životného prostredia aj polícia.

Podobný úhyn zaznamenali rybári minulý rok v máji a v roku 2018. Najhoršie scenáre sa potvrdili aj po minulotýždňových búrkach. Vodnú hladinu pokryli tisícky mŕtvych rýb.

+3 fotky

Úhyn rýb v Malom Dunaji

Mŕtve ryby vidieť na niekoľkokilometrovom úseku. Ichtyológ vyčíslil škodu na takmer 170-tisíc eur. "Išlo o ryby, ktoré boli trofejných veľkostí, aj ryby generačné, ktoré boli schopné produkovať ďalšiu generáciu rýb," uviedol Andrej Rakovský z Rybárskej stráže MsO SRZ v Bratislave. Dá sa povedať, že každý strom je ozdobený mŕtvolami, a to je strašný pohľad. Prvotné závery inšpekcie majú ukazovať na čistiareň vo Vrakuni. Ničivá mohla byť aj kombinácia vysokých teplôt a prívalových dažďov.

"Zo strany Bratislavskej vodárenskej spoločnosti pravdepodobne došlo k odľahčovaniu a takisto k vypúšťaniu surových odpadových vôd," informoval Ján Jenčo, generálny riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Podľa vodárenskej spoločnosti išla čistiareň v čase búrok na plný výkon a do rieky sa mala dostať iba zriedená voda, ktorá by život v rieke ohroziť nemala.

"Faktom je, že proces odľahčovania sa deje viackrát za rok a štandardne nemá dosah na život v rieke Malý Dunaj," avizoval hovorca BVS Peter Podstupka. Už skoro rok a pol vyšetruje úhyn z mája minulého roka enviropolícia. Inšpekcia vtedy označila za vinníka práve vrakunskú čistiareň.

"Dokazovanie je už v štádiu, kedy bude možné rozhodnúť o zodpovednosti konkrétnej osoby za vzniknutý protiprávny následok," oznámila hovorkyňa KR PZ v Bratislave Denisa Bárdyová. "Nevieme nijakým spôsobom určiť, že koľko rýb nám tu zostalo. Koľko máme šancí na takéto otravy. Máme sto možností, máme desať možností alebo možno sme vyčerpali poslednú?" povedal Rakovský.

Podľa inšpekcie čistiareň na čistenie odpadových vôd z dlhodobého hľadiska kapacitne nestačí a potrebná by bola rekonštrukcia. "Postaviť ČOV, ktorá by zvládla špičku počas nárazového dažďa, je také drahé a aj na prevádzkovanie ekonomicky nerentabilné, že to tak nikde nefunguje," vyjadril sa Podstupka. Jedným z riešení je dažďovú vodu zadržať tam, kde dopadne, a tak kanalizáciu odbremeniť. Na miesto asfaltu by tak mohli pribudnúť vodopriepustné plochy a nádrže. Na podobné účely mal rezort životného prostredia na najbližšie roky vyčleniť vyše 218 miliónov eur.