Jaroslav Haščák o novom obvinení: Kauza Gorila dávno nie je skutočnou trestnou kauzou, ale len marketingovým nástrojom

BRATISLAVA / Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry rozhodol v utorok 19. marca o obvinení finančníka Jaroslava Haščáka a ďalších štyroch osôb v rámci kauzy Gorila. Ide o trestné činy založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny či korupčné trestné činy. V prípade štyroch osôb aj o trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. K obvineniu sa vo štvrtok vyjadrila aj obhajoba Jaroslava Haščáka.

"K vydaniu uznesenia pristúpil prokurátor po tom, ako bolo na základe vyžiadaných správ zistené, že sa nejaví ako reálne bez zbytočného odkladu splnenie jeho pokynu - vydaného vo veci konajúcej vyšetrovateľke - k vzneseniu obvinení," spresnila prokuratúra. Vysvetlila, že prokurátor tak postupoval vzhľadom na doterajšiu dĺžku a rýchlosť postupu vyšetrovania a úkonov v danej trestnej veci, v záujme práv samotných podozrivých osôb (aj poškodených).

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Alexander Feník priblížil, že spis sa už nachádza na Krajskej prokuratúre v Bratislave. "Táto vec nespadá do tej kategórie vecí, ktoré by automaticky prechádzali spolu so mnou ako s doposiaľ dozorujúcim prokurátorom," povedal na utorkovej tlačovej konferencii.

Obvinení boli v tejto kauze už v roku 2022. Prokurátor ÚŠP však obvinenie pre formálno-procesné chyby v konaní zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie vyšetrovateľovi Národnej kriminálnej agentúry.

Prečítajte si tiež

Kauza Gorila: Môže prísť k opätovnému vzneseniu obvinenia, tvrdí prokurátor

Tlačová správa obhajoby J. Haščáka k novému obvineniu v kauze Gorila

Dňa 19.3.2024 prokurátor A. Feník na FB stránke a následne na tlačovej konferencii ÚŠP informoval o nových obvineniach v Gorile. Vtedy sme však ani my, ani klient nemali obvinenie doručené.

Aj preto išlo zo strany ÚŠP o nezákonný postup. Je totiž porušením prezumpcie neviny, ak orgán štátu informuje verejnosť iniciatívne o obvinení skôr, ako má vykázané jeho doručenie všetkým obvineným.

Pritom „pán konania“ v skutočnosti konal na „pokyn“ vyšetrovateľky, keďže M. Babacsová nechcela nové obvinenie napriek jeho pokynu vydať a A. Feník sa jej vôli podriadil. S nesplneným pokynom uloženým vyšetrovateľke pritom naložil tak, že ho takmer doslovne opísal do odôvodnenia, čím splnenie úloh z pokynu vlastne len odsunul do budúcna.

Nevzniklo tak obvinenie, aké mala vyšetrovateľka podľa A. Feníka pripravovať niekoľko týždňov, ale paškvil, ktorý vytvoril sám A. Feník za pár dní, aby to skrátka pred zrušením ÚŠP stihol. A tragikomické je, že „nové“ obvinenie obsahuje takmer doslova odôvodnenie „starého“ obvinenia, bez skutkových aktualizácií. Pripomenulo tým prebaľované kurčatá po lehote spotreby.

Po vyše roku prieťahov teda ÚŠP fakticky vrátil vec „novým“ obvinením na jej začiatok, aby bombasticky vykázal na záver svojej existencie činnosť, hoci v skutočnosti vykázal nečinnosť.

Tento „jedinečný“ postup prokurátora vnímame ako zaujaté konanie s kriminálnym rozmerom (zneužitie právomoci, resp. marenie úlohy verejným činiteľom). Je za hranou zákona niekoho obviniť, následne v trestnom konaní nerobiť takmer nič a tolerovať aj nečinnosť polície, akurát sa prizerať jej hre na nazeranie obhajcov do spisu (aj to len pol roka a pri zatajení častí spisu) a napokon pred zánikom ÚŠP obvinenie v podstate len zopakovať bez toho, aby za takmer rok a pol bola daná odpoveď na vecné námietky obhajoby voči pôvodnému obvineniu.

Kauza Gorila dávno nie je skutočnou trestnou kauzou, ale len marketingovým nástrojom, ktorý - s malou prestávkou - viac než 10 rokov slúži D. Lipšicovi na boj proti domnelým nepriateľom. A je jedno, či vystupuje ako minister, poslanec, advokát alebo prokurátor. Poslúžila mu aj v boji voči legislatívnym krokom vládnej koalície v súvislosti s prijímaním noviel trestných kódexov. Nové obvinenie preto vnímame ako obyčajnú pomstu Daniela Lipšica za úlohu, ktorú pripisuje J. Haščákovi v súvislosti s trestnou novelou, osobitne v oblasti médií. Považujeme totiž za vylúčené, aby takýto exces (akým nové obvinenie a postup, ktorý mu predchádzal, sú) bol výsledkom slobodného rozhodnutia radového, dočasne prideleného prokurátora A. Feníka.

Chceme preto vyjadriť presvedčenie, že „duchovný otec“ obvinenia v kauze „Gorila“ D. Lipšic bude v ďalšej fáze kariéry, ktorá už neumožní verejné intervencie do káuz, z ktorých bol vylúčený, ale bude spočívať v legislatívnej práci, spoločensky prospešnejší rezortu prokuratúry ako doteraz.

Môžeme totiž potvrdiť, že pre túto prácu má D. Lipšic naozaj predpoklady, nakoľko na objednávku nášho klienta písal ako advokát aj návrh zákona (určite rád osvetlí, akého, k čomu má klientov súhlas). Veríme preto, že aj vďaka skúsenostiam z mandátu, ktorý pre J. Haščáka v oblasti legislatívy Daniel Lipšic vykonával, sa Daniel Lipšic svojho nového pôsobenia zhostí naozaj kvalitne.

Nové obvinenie napísal A. Feník za šesť dní. Odôvodnenie aj vďaka tomu nemá hlavu ani pätu. Napr. argumentuje zmluvou GovCo, či PPC na podporu existencie zločineckej skupiny, hoci obvinenie v súvislosti s GovCo-m a PPC opätovne nevzniesol.

Obvinenie vydal prokurátor, ktorý bol zaujatý, a to o.i. z dôvodu, že verejne klamal o tom, že sme vraj na súbeh funkcií policajtky poukázali až 30.6.2023, hoci sme tak učinili už 6.12.2022 (a medializovali to). Verejne sa pýtame, prečo ÚŠP vybavil námietku súbehu funkcií až po 15 mesiacoch, hoci bola známa zo spisu, aj z médií hneď po vznesení pôvodného obvinenia.

Hlavným cieľom ÚŠP v kauze Gorila po vznesení obvinenia v novembri 2022 bolo udržanie stíhania obvineného J. Haščáka v prípravnom konaní za každú cenu. Lipšicovmu úradu muselo byť jasné, že v spise nie sú žiadne dôkazy pre podanie obžaloby a aj preto potrebovali oddialiť rozhodnutie o spôsobe, akým sa prípravné konanie ukončí, nakoľko hrozilo jeho zastavenie. Zároveň nechceli pripustiť, aby bolo obvinenie zrušené ako v kauze „Arpáš“, t.j. s priznaním, že bez nových dôkazov už žiadne obvinenie Haščákovi nebude možné vzniesť.

Najmä preto pôvodné obvinenie A. Feník zrušil „len“ z formálnych dôvodov. Jednoducho sa chcel vyhnúť preskúmaniu vecných námietok obhajoby v sťažnostiach voči pôvodnému obvineniu. Zrušenie obvinenia pod zámienkou riešenia formálno-procesnej námietky mu umožnilo bremeno skutočného rozhodnutia vo veci jednak odsunúť v čase, ale najmä ho presunúť na niekoho iného, ako bol on sám.

V súvislosti s novým obvinením je pozoruhodné, že o.i. vôbec nejde o mierne úpravy výroku obvinenia z novembra 2022, ale o značný ústup z pôvodných pozícií (t.j. kto a za čo je obvinený), o čom svedčí aj nasledovné:

Pôvodné obvinenie z novembra 2022 sa týkalo pokračovacieho trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku tvoreného čiastkovými útokmi súvisiacimi s PPC, GovCo-m a Slovalcom. Nové obvinenie sa už týka len osamoteného a zároveň premlčaného skutku Slovalco, čím z obvinenia prakticky „vymizla“ ekonomická aktivita údajnej zločineckej skupiny.

V novom obvinení nie je legalizácia, čo je potvrdením, že J. Haščák bol stíhaný pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmov z trestnej činnosti so sadzbou 12 – 20 rokov odňatia slobody vyše roka nezákonne. Takéto stíhanie bez zákonného podkladu je hrubý protiústavný zásah do práv J. Haščáka, za ktorý bude žiadať finančnú satisfakciu.

Slovalco: Skutok Slovalco úplne zjavne nie je trestným činom, ako bolo podrobne vysvetlené v sťažnostiach obvinených proti pôvodnému obvineniu, s ktorými sa A. Feník pod formálnou zámienkou vôbec nevysporiadal. Navyše je aj premlčaný.

Korupcia: Obvinenie z korupcie je bizarné. Za uplynulých viac ako 10 rokov na tom istom skutkovom základe nikto z viac ako desiatky elitných vyšetrovateľov tímu Gorila vrátane troch vedúcich tímu Gorila a ani predchádzajúci štyria dozoroví prokurátori ÚŠP (Kováčik, Repa, Harkabus a Mikuláš) dôvod na obvinenie z korupcie nevideli. Ale prokurátor A. Feník takýto dôvod, bez zmeny skutkového stavu, odrazu a pár dní pred zánikom ÚŠP zbadal. I keď neobjasnil, v čom konkrétne mala korupcia spočívať, t.j. kto, koho, kedy, za čo a v akej výške korumpoval. A naviac, v danom prípade nielenže niet svedkov, ale ani nahrávok, či iných dôkazov, ktoré by dokazovali korupčné konanie s takým priebehom, aký je uvedený v skutkovej vete obvinenia. No keďže bolo potrebné niekoho rýchlo obviniť, tak takéto „nuansy“ (zistenými skutočnosťami doložiť dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba – požiadavka § 206 ods. 1. Tr. por.) šli zjavne bokom.

Zločinecká skupina (§ 296 Tr. zák.): J. Haščák ako údajná hlava zločineckej skupiny je obvinený z „obyčajných“ zločinov a jeho údajní pomocníci z druhej až tretej úrovne skupiny sú obvinení zo zločinov obzvlášť závažných, čo je absurdné. Údajní členovia zločineckej skupiny sa zároveň majú za ekonomickú činnosť pre skupinu navzájom „korumpovať“ a to napr. za konanie, ktoré prokurátor ani nevyhodnotil ako trestný čin (údajné machinácie pri privatizácii Slovenských elektrární). To je ďalšia absurdita, nakoľko takáto forma „korupcie“ (nehľadiac na to, že nie je dôkazne doložená) ani samostatným trestným činom popri trestnom čine podľa § 296 Tr. zák. nemôže byť. Problémom obvinenia zo zločineckej skupiny je ale hlavne fakt, že ekonomickú trestnú činnosť, z ktorej mali byť výnosy skupiny, má prokurátor aj po roku a pol od obvinenia problém konkrétne identifikovať.

Tlačová správa je zverejnená v pôvodnom znení.