Vysoké tresty nefungujú: Aké sú alternatívne riešenia na nápravu páchateľov?

BRATISLAVA / Vysoké tresty nemajú odstrašujúci efekt. Minister spravodlivosti Boris Susko to povedal na pôde Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Konala sa tam medzinárodná vedecká konferencia na tému Restoratívna justícia. Hovorilo sa najmä o náprave páchateľov, ktorá má byť na prvom mieste.

Trest odňatia slobody

​V súčasnosti je náš trestný zákon nastavený tak, že ak súd uzná páchateľa vinného z nejakého trestného činu - uloží mu trest odňatia slobody. A to bez ohľadu na to, či ide o takzvaného prvotrestaného človeka alebo recidivistu. Ide o retributívnu spravodlivosť, teda oko za oko, zub za zub. "My chceme dosiahnuť stav taký, aby toho páchateľa zabolelo, že bude napríklad musieť reparovať škodu poškodenému. A to je niekedy pre neho rozhodne väčšia ujma ako v prípade, keď a mu dá len holá podmienka," povedal prof. JUDr. Jozef Čentéš, DrSc. z Katedry trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Náhrada škody

Plejáda odborníkov na trestné právo sa zhodla na tom, že restoratívna justícia by sa mala uplatňovať najmä pri prvotrestancoch, ktorí spáchajú prečin. Teda menej závažný trestný čin. "Má obrovský význam aj pre samotného poškodeného, pretože sa kladie dôraz na to, aby bola nahradená škoda a aby páchateľ odčinil to. čo samotným skutkom uskutočnil," informovala štátna tajomníčka ministerstva vnútra Slovenskej republiky Prof. JUDr. Lucia Kurilovská, PhD. "Tá restoratívna justícia je možnosťou pre páchateľa, aby sa zmieril s obeťou a aby jej nahradil škodu," povedal štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky JUDr. Milan Hodás, PhD.

Restoratívna justícia

Restoratívna justícia kladie dôraz na ukladanie alternatívnych trestov - teda domáce väzenie či trest povinnej práce. "Všetky dlhodobé štúdie ukazujú na to, že takéto dlhodobé trestanie odňatie slobody neplnia túto funkciu, ale práve naopak spôsobujú to, že páchateľ sa dopúšťa opätovne recidívy," komentoval minister spravodlivosti JUDr. Boris Susko, PhD. "Ona je založená samozrejme aj na vzore iných štátov a na prístupe, že účelom trestu nie je len potrestať páchateľa a izolovať ho, ale v prvom rade zjednať aj nápravu," ozrejmil poslanec Národnej rady a bývalý minister spravodlivosti Slovenskej republiky JUDr. Viliam Karas, PhD.

Alternatívne tresty

S alternatívnymi trestami majú pomôcť najmä probační a mediační úradníci, ktorí majú byť garantmi toho, že sa páchatelia napravia. "Ten mediačný a probačný úradník je samozrejme v kontakte s páchateľom trestného činu. Jednak dohliada to, či plní ten konkrétny trest, či už ide o trest domáceho väzenia alebo trest povinnej práce," Prof. JUDr. Eduard Burda, PhD., dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. 

"Predstavte si, kto sa môže stať vašim susedom, môže to byť i niekto, kto v minulosti spáchal trestný čin. Chcete aby bol napravený alebo v uvodzovkách iba potrestaný," informoval Námestník ministra spravodlivosti Českej republiky Karel Dvořák. A čo podľa právnikov treba urobiť preto aby sa restoratívna justícia uplatňovala aj u nás? Jednou z odpovedí je zakladať trestnú politiku Slovenskej republiky na relevantných kriminologických výskumoch, či využívať skúsenosti z ostatných krajín.