Za znásilnenie a vydieranie súd psychiatrovi Cimickému uložil päť rokov väzenia

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Archívna reportáž

PRAHA / Za štyri znásilnenia a 35 prípadov vydierania v piatok 12. novembra súd uložil psychiatrovi Jánovi Cimickému päť rokov väzenia, na desať rokov mu tiež zakázal výkon lekárskej praxe. Uznal ho vinným vo všetkých bodoch obžaloby.

Obvodný súd pre Prahu 8 uznal vinným psychiatra Jána Cimického obžalovaného zo znásilnenia a vydierania. 76-ročný psychiater na pojednávanie neprišiel, v minulosti vinu odmietol. Proti rozsudku môže podať odvolanie na Mestský súd v Prahe. Podľa neprávoplatného rozsudku musí Cimický poškodeným ženám tiež zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy. Ženy od lekárov požadovali spolu približne šesť miliónov korún.

Pojednávanie sprevádzal veľký záujem médií, kvôli množstvu novinárov a kameramanov sudca vyhlásenie rozsudku na poslednú chvíľu presunul do väčšej rokovacej sály. Na pojednávaní súd vydával vstupenky. Všetkým poškodeným sudcov už skôr priznal postavenie obzvlášť zraniteľných obetí, nikto tak nesmie zverejniť ich totožnosť a osobné údaje.

Obete boli prevažne pacientky

Takmer štyroch desiatok skutkov, ktoré opisuje obžaloba, sa Cimický podľa štátnej zástupkyne Martiny Adámkovej dopustil medzi rokmi 1979 a 2019. Žalobkyňa tvrdí, že ženy, ktoré boli prevažne pacientkami Psychiatrickej nemocnice Bohnice a neskôr centrá duševného zdravia Modrá lagúna, lekár s nimi vykonával rôzne sexuálne praktiky. Medzi poškodenými sú aj študentky, ktoré boli v bohnickej liečebni na prax, niektorým dievčatám bolo v čase skutku menej ako 18 rokov.

35 skutkov kvalifikovala žalobkyňa ako vydieranie, znásilnenie totiž bolo v starom zákonníku definované ako donútenie k súloži či podobnému pohlavnému styku násilím alebo pod hrozbou násilia. V novšom trestnom zákonníku platnom od roku 2010 už trestný čin znásilnenia zahŕňa aj vyhrážku ťažkou ujmou. Ako znásilnenie tak obžaloba označila posledné štyri skutky. Podľa obhajcu bola väčšina skutkov premlčaná, ďalšie neboli trestnými činmi.