Výročie snehovej kalamity: Paralyzovala Československo a zavinila uhoľné prázdniny

BRATISLAVA / Aj pred 45 rokmi bol Silvester, ľudia sa chystali na zábavu a tešili sa z teplého počasia. Zmena už ale bola poriadne blízko.

Teplota vzduchu sa pohybovala vysoko, bola medzi 9-15 stupňami Celzia, ale na Silvestra sa začalo prudko ochladzovať. V Česku pocítili ochladzovanie skôr, už počas noci na Nový rok. Do rána tu klesala teplota až o 3 stupne Celzia za 1 hodinu. Boli lokality, kde už bolo do rána 15 stupňov Celzia pod nulou, v dolinách a kotlinách Krušných hôr ešte aj nižšie.

Z meteorologického hľadiska išlo o veľmi výrazné teplotné rozhranie oddeľujúce teplý vzduch z Atlantického oceánu, ktorý sa tlačil na juh a studeného vzduchu na severe Európy.

Výrazný rozdiel bol medzi severom a juhom 

Na severe Európy, vo Švédsku, už koncom roku 1978 namerali -47 stupňov Celzia, na juhu Európy bolo nad 10 stupňov Celzia. Postupne sa studený vzduch začal presúvať smerom na juh a zasiahol napríklad sever Poľska, kde pri intenzívnom snežení spadlo viac ako 50 centimetrov snehu a teplota začala klesať.  Klesla až na -18 stupňov Celzia.

Sneženie sa presunulo aj nad Berlín a ochladzovalo sa aj tu, hoci sa pri mínusových teplotách sa ešte spočiatku objavoval dážď, pretože studený vzduch natiekol iba v tenkej vrstve.

S ochladením sa v Československu počítalo, aj to bolo avizované vopred, ale predpovedané bolo o deň skôr, než prišlo. Informácia o tom, ako a kedy sa začne ochladzovať, akosi zanikla vo všeobecnom veselí v poslednom dni roku. Ochladenie bolo naozaj veľmi výrazné, z 10 stupňov Celzia nad nulou v Prahe bolo na Nový rok -20 stupňov Celzia. Na Chopku mal vzduch teplotu -30 stupňov Celzia.

Prečítajte si tiež

Vojdeme do Nového roka so snehom na topánkach? Toto nás čaká najbližšie dni

​Školáci zažili uhoľné prázdniny

Vzduch, ktorý sa k nám dostal, bol studený, mrazivý, ale pretože pred spomínaným dátumom intenzívne pršalo, uhlie, ktoré sa používalo v tých časoch na výrobu elektrickej energie, bolo mokré a tak zmrzlo na kameň. To spôsobilo kalamitu – nedala sa vyrábať energia, teplo, život v bývalej republike zostal paralyzovaný a školáci mali nečakané, takzvané uhoľné, prázdniny. Posunul sa aj začiatok pracovnej doby v podnikoch a obmedzovali sa aj verejné služby obyvateľstvu.

Mrazy povolili až okolo Troch kráľov. Studený vzduch sa dostal do väčšiny strednej Európy, kde napríklad Alpy mali víchricu s nárazmi až nad 180 kilometrov za hodinu, zasiahol Taliansko a dostal sa až nad Jadran, kde sa objavil sneh aj na plážach, ale citeľne sa ochladilo aj na Balkáne.

Dnes, keď je inak nastavený systém varovania na nebezpečné poveternostné javy, by sa spoločnosť na takúto zmenu počasia pripravila a venovala by mu náležitú pozornosť. No účinky takého ochladenia na hospodárstvo by zrejme boli tiež veľké.