Vládna kríza na obzore? Po Huliakovcoch sa ozývajú aj Migaľovci
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / V koalícii sa vytvorila druhá nespokojná frakcia. Po Huliakovcoch to vyzerá na Migaľovcov. Vládna väčšina dnes chcela v parlamente schváliť úpravu podmienok mimoriadnej situácie, ktorá by odchádzajúcich lekárov nasilu udržala v nemocniciach.
Niektorí poslanci Hlasu si však podporu zákona podmienili vlastným návrhom a situáciu poriadne skomplikovali. Samuel Migaľ, Ján Ferenčák, Radomír Šalitroš a Roman Malatinec. Štvorica z Hlasu zobrala rokovania s lekármi do vlastných rúk. Ich návrh - ak po 1. januári do práce neprídu, nehrozí im väzenie, no iba pokuta. Kvarteto zahlasuje za iba vtedy, ak táto iniciatíva prejde.
Koalícia i napriek obavám zákon ešte dopoludnia pretlačila do druhého čítania. Všetky pohľady tak smerovali ku Kamilovi Šaškovi. Za mimoriadnu udalosť sa má považovať aj kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti. Počas nej majú byť zdravotníci povinní poskytovať zdravotnú starostlivosť.
Andrej Danko (SNS) k aktuálnej politickej situácii:
Vyplýva to z návrhu legislatívy súvisiacej s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania. O návrhu parlament rokoval v skrátenom legislatívnom konaní.
"Kritickou nedostupnosťou ústavnej starostlivosti sa rozumie taká situácia, keď poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti nie sú schopní zabezpečiť dostupnosť adekvátnej zdravotnej starostlivosti, pričom táto situácia vznikne nezávisle od ich vôle. (...) Mimoriadnu situáciu vyvolanú s danou mimoriadnou udalosťou možno vyhlásiť najviac na 60 dní a predĺžiť najviac o ďalších 60 dní," ozrejmil rezort zdravotníctva, ktorý za úpravou stojí.
Možnosť územne limitovať vyhlásenie mimoriadnej situácie
Návrh zároveň zavádza nové skutkové podstaty trestného činu porušovania povinností za mimoriadnej situácie a trestného činu vyhýbania sa výkonu povinností za mimoriadnej situácie. Prináša tiež možnosť územne limitovať vyhlásenie mimoriadnej situácie.
"Navrhovaný osobitný inštitút mimoriadnej situácie prispieva k adresnejšej a účinnejšej reakcii štátu v porovnaní s existujúcim inštitútom núdzového stavu," poznamenalo ministerstvo.
Rezort úpravu odôvodnil snahou o zabezpečenie ochrany verejného zdravia osôb na území SR, ochrany zdravotníckeho systému a predchádzanie zásahom do iných práv a slobôd osôb.
"Štát nateraz nedisponuje dostatočne širokými a vhodnými možnosťami smerujúcimi k dosiahnutiu týchto cieľov, keďže neexistuje iný, rovnako účinný prostriedok, ktorý by menej zasahoval do základných práv a slobôd a zároveň viedol k dosiahnutiu všetkých legitímnych cieľov," argumentovalo ministerstvo.
Poslanci legislatívu napokon schválili
Poslanci legislatívu súvisiacu s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Má priniesť rozšírenie definície mimoriadnej udalosti aj o kritickú nedostupnosť zdravotnej starostlivosti. Plénum o nej rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní. Legislatíva má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.
Zákonodarcovia v priebehu 23. schôdze viaceré body programu presunuli. Ide napríklad o návrh uznesenia k obsahu opozičných mítingov zo 17. novembra. Na ďalšiu riadnu schôdzu presunuli aj hlasovanie o novelách zákonov z dielne ministerstva športu a novele zákona o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní.
Poslanci by na februárovej schôdzi mali riešiť aj návrh na odvolanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD). Presunuli si na ňu aj personálne voľby. Voliť by mali zvyšných členov Rady Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR), členov Rady pre mediálne služby, člena správnej rady Ústavu pamäti národa aj člena správnej rady Tlačovej agentúry SR.
Situáciu sledoval naživo reportér TV JOJ Radovan Antoži: