8°
Bratislava
Namiesto dávok pôjdu ľudia do práce. Nový zákon si posvieti aj na falošné PN-ky
Namiesto dávok pôjdu ľudia do práce. Nový zákon si posvieti aj na falošné PN-ky
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SLOVENSKO / Projekt práca namiesto dávok sa mení na konkrétny zákon. Prichádza totiž do medzirezortného pripomienkového konania a bude už verejný.
Práca namiesto dávok
Zákon sa týka všetkých, ktorí pracovať môžu
"Ľudia, ktorí môžu pracovať, ale nechcú pracovať a nič im v tom teda nebráni, tak prídu o dávku v hmotnej núdzi. Nemôžu ľudia, ktorí riadne pracujú zo svojich daní financovať takýchto ľudí, ktorí nechcú pracovať," opísal Erik Tomáš, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Poberateľov dávky v hmotnej núdzi máme asi 63-tisíc, ak ide o jednotlivcov. Ale aj s tými spoluposudzovanými osobami je ich okolo 123-tisíc. Ambície rezortu práce sú dostať do pracovného procesu až 50-tisíc ľudí z tejto skupiny. "Že v tom nebránia žiadne sociálne, zdravotné dôvody. Nám ide o tých ľudí, ktorí pracovať môžu," poznamenal Erik Tomáš.
Ľudí údajne neprinúti odobranie dávky ísť do práce
Pýtali sme sa priamo v teréne, v najstaršej rómskej osade na Slovensku. Názory ľudí na Podskalke sú rôzne. Podľa niektorých do práce ľudí v hmotnej núdzi neprinúti ani odobratie dávky. "Jak že nepôjdu, keď v dnešnej dobe sa ťažko žije? Len keby bolo roboty," povedala obyvateľka osady.
Problém vidia hlavne v nedostatku pracovných príležitosti a cítia aj diskrimináciu. "Moja dcéra robila 6 rokov, dostala zápal pľúc, vyhodili ju. Tak hľadá. Kde zoženie tu v Humennom? Nech otvoria podniky," opísala obyvateľka osady.
Aktivačný príspevok chcú kategorizovať
Pritom zmeny sa dotknú aj aktivačného príspevku. Chcú ho kategorizovať. A je určený pre ľudí, ktorí nemajú riadne povolanie, ale vykonávajú malé obecné služby. Rezort práce chce týchto ľudí tak motivovať. "Tí, ktorí chcú naozaj iba zametať ulicu, tak budú mať základný aktivačný príspevok. Ale tí, ktorí sa popri tom budú vzdelávať, rekvalifikovať, tak už dostanú 1,5 násobok toho základného príspevku. A tí, ktorí si dokonca zoženú reálnu prácu, dostanú dvojnásobok tohto aktivačného príspevku," ozrejmil Erik Tomáš.
Budú sa zameriavať na falošné PN-ky
Chvíľu by tak poberali aj plat, aj aktivačný príspevok. Podmienkou ale je, aby stále boli poberateľmi dávky v hmotnej núdzi. V tomto balíku opatrení chcú ale riešiť aj fiktívne PN-ky. "Na Slovensku je strašne veľa falošných PN-niek. Priemerná doba trvania PN-ky v Čechách je 31 dní. Na Slovensku 46 dní. Čiže niečo tu nesedí. A ešte bizarnejšie vyznieva porovnanie okresov na SR. Napríklad v Rožňave je priemerná dĺžka PN-ky 28 dní. Ale už v okresoch Kežmarok, Poprad je to 65 dní a viac," opísal Erik Tomáš.
Podobnú skúsenosť majú aj samosprávy. "Napríklad v súčasnej dobe sme v projekte, kde zamestnávame ľudí na obnove hradu. A tam máme momentálne 24 zamestnancov. A naozaj raz za čas sa vie stať, že niekto skúsi využiť takúto možnosť," priblížila Lucia Sukelová, starostka obce Jasenov.
Po novom budú mať väčšiu právomoc posudkoví lekári. Budú môcť odnímať alebo rušiť falošné PN-ky. Pritom aj prepustenie z práce bude problém. "Za dôvod na odňatie dávky v hmotnej núdzi budeme považovať aj porušenie pracovnej disciplíny," doplnil Erik Tomáš. "Uvítame akékoľvek kroky ministerstva, ak tento inštitút bude prísnejšie sledovaný," dodala Sukelová.
