Analýzy 24: Kto by sa aktuálne dostal do parlamentu? Prieskum volebných preferencií

SLOVENSKO / Kto by sa dostal do parlamentu, ak by sa konali voľby teraz? Na túto tému sa v Analýzach 24 pozrela moderátorka Lenka Ježová s riaditeľom agentúry AKO Václavom Hříchom a politickou marketérkou Simonou Bubánovou.

​Akú otázku ste kládli luďom?

"Tak my sa ich klasicky pýtame, že skúste si predstaviť, že by sa parlamentné voľby do Národnej rady Slovenskej republiky konali najbližší víkend.
Ktorú stranu alebo hnutie by ste volili," hovorí riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích.

tvjoj

Čím si vysvetľujete, že sa naozaj teraz v januári rozhodlo o 5 % ľudí viac že koho pôjde voliť?

"Myslím si, že je to celkom pochopiteľné z toho vývoja, ako komunikujú politické strany a keď sa dostali do takého veľkého akoby rozporu ohľadne hlavne cesty Roberta Fica, predsedu vlády do Ruskej federácie, tak tam vyhrotil ten spor a to je niečo, čo mobilizuje ľudí, a núti ich akoby aj takých, ktorí nechceli vyslovovať názor," odpovedá odborníčka na politický marketing Simona Bubánová.

"Ono to ukazuje, že ľudí ten zaujal ten konflikt, alebo že si všimli, že ten hlavný politický konflikt, ktorý síce máme od volieb, teraz ako keby vie eskalovať. Takže o viac ako 5 percent ľudí má momentálne príklon k nejakej strane," dopĺňa Hřích.

Hřích vyjadruje pohľad na vec: "My vieme zo skúsenosti, že keď niekto povie, že "ešte nie som rozhodnutý", politici majú strašne radi túto skupinu, lebo majú takú nádej do poslednej chvíle, ako z nej načerpajú. Ale väčšina týchto ľudí to hovorí len ako takú trošku formu výhovorky, lebo možno im je trošku blbé povedať, žeby nešli voliť. Ak by sa títo ľudia naozaj by sa po chvíli volieb rozhodli, tak by sme mali 80 % účasť. Ale to nemáme."

tvjoj

"Slovensko myslím, že už pred dvoma mesiacmi požiadalo Výskumné agentúry, aby bolo uvádzané ako samé, nie ako volebná koalícia, ktorou šli do volieb. My sme vedeli, že niektorí kolegovia ich merali ako samostatnú stranu, hnutie. Niektorí sme ich merali ako koalíciu, teraz to bolo všetko porovnateľné. Tým pádom na nich neplatí to vyššie kvórum," objasňuje Hřích.

Posilnenie Progresívneho Slovenska a Smeru

Hovorí Bubánová: "Myslím, že sa to ľahko dá odčítať z toho, ako sa voliči správajú pri pri tom, keď sa pozerajú, ako sa dejú tie politické súťaže. Vo chvíli, keď dvaja proti sebe súperia, keď majú jeden odporcov a druhý odporcov, tak to je tá najideálnejšia situácia na to, aby mobilizovali svojich voličov. To si myslím, že je celkom jasne tu vidieť. Tých 24,6 % to už nie je celkom že len štatistická chyba. To už sú také dve percentá navyše, čo už by sa dalo povedať, že to je akoby viditeľné."

tvjoj

"​Máme tam dva subjekty, ktoré sú striktne ako keby dá sa povedať, že vrchol toho intervalu spoľahlivosti tej odchýlky je v parlamente. To sú demokrati, ktoré majú od 3,5 % až po 6,7 % a Slovenská národná strana má 2,75 % po 5,7 %. Ak by sme privreli oči, tak aj maďarská aliancia má 3,4 %, ale ten ich interval je 2,0 až 4,8, takže ako keby sú stále v hre. Potom ten skok ďalších je, alebo ten odskok je už oveľa, oveľa väčší," informuje Hřích.

Ako je na tom Hlas?

"Hlas postupne klesá už niekoľko mesiacov po sebe, takže tam ide o kontinuálny kontinuálny pokles," tvrdí Hřích. 

Čím si vysvetľujete, že práve Smer takto vyššie poskočil?

"Tak Smer a hlavne líder Smeru, sú odborníci vo vyvolávaní emócií a naozaj oni diktovali akoby tie témy počas tých posledných dvoch týždňov. Tá hlavná téma bola o nich. Odvolával sa predseda vlády. Potom sa riešilo, že je to utajené. Riešilo sa, že je tu nejaká tajná správa. Ešte predtým práve Robert Fico bol v Moskve, čo z môjho pohľadu boli hlavne aktivity zacielené napríklad na voličov Republiky, ktorí túto aktivitu nejakým spôsobom môžu považovať za svoju. Takže Smer diktoval témy, a tým pádom o nejaké štyri desatiny rástol rýchlejšie ako Progresívne Slovensko," vysvetľuje Hřích.

"Z môjho pohľadu voliči viac negatívne reagujú napríklad na koaličné konflikty. Videli sme to už minulé volebné obdobie. Čím ten konflikt bol väčší, tým viac strácali všetky strany, ktoré tam boli a my sme videli, že aj teraz viac menej ako keby tie poklesy u tých strán začali vlastne v lete minulého roka, keď začal intenzívnejší konflikt medzi jednotlivými predstaviteľmi. Takže oni skôr naozaj budú reagovať na tie konflikty a uvidíme," objasňuje Hřích.

Prečítajte si tiež

Divoké politické rozvody: Koalícia stráca poslancov, Fico nevylučuje predčasné voľby

Jediná strana ktorá sa navonok neháda je Smer

"Ono to určite budí sympatie a antipatie voči tej značke politickej strany. Ak sa tam objavia takéto témy, ktoré akoby štiepia tú politickú stranu, videli sme to pri SDKÚ," vysvetľuje Bubánová.

SaS a KDH

"Áno, oni sú veľmi blízko pri sebe. KDH malo minulý mesiac 7,3 %, teraz má 6,7 %, viac menej zanedbateľný posun. SaSka mala 6,6 % a teraz má 7,1 % a oni ako keby oscilujú na tom štvrtom a piatom mieste," informuje Hřích.

"Myslím, že komunikačne strana SaS dobre urobila, že sa vyhradzuje ako pravicová strana, pretože pretože tam je podľa mňa aj potenciál získavať dokonca voličov aj zo strany Hlas Slovensko, KDH, z ktorejkoľvek, pretože to sú tí akoby vyššie vzdelaní ľudia, respektíve stredoškolsky vzdelaní ľudia, podnikatelia, ľudia, ktorí rozumejú ekonomike," hovorí Bubánová.

Ako by vyzerali sily v parlamente?

tvjoj

​Pani Bubánová, hnutie Slovensko je taká divoká karta, dalo by sa povedať aj celej opozície. V rámci tohto volebného obdobia iba raz dokázali stáť vedľa seba. Dalo by sa to spojiť? Odpovedá Bubánová: "Ja som o tom presvedčená, že nie, lebo to dokázal Igor Matovič vo svojom minulom minulom pôsobení. Dokonca aj minulý týždeň, kedy jeden deň stáli po rokoch spolu na pódiu a na druhý deň natočil video, ktorým vlastne podkopávajú autoritu predsedu Progresívneho Slovenska. Čiže to je možno horší partner do vládnutia, ako keby sa hovorilo o strane Hlas."

"No nejdem zatiaľ nikoho samozrejme spájať, ale to, čo hovoril aj Ivan Korčok, ktorý hovoril, že musíme vyjsť z tých istých bublín. Musíme sa snažiť o ľudí, ktorí nie sú našimi voličmi takými tými primárnymi. To vlastne hovoril aj Peter Pellegrini. Takže to je niečo, čo by mohlo robiť prieniky tak, aby tá spoločnosť dokázala spolu existovať, aby neexistovali rodiny, ktoré sa nevedia rozprávať pri nedeľnom obede," dopĺňa Bubánová.

Konzervatívec už je všade. "Áno, tie témy už nie sú také exkluzívne, tak by som to povedal, ako keby tá ponuka nie je už iba jeden subjekt, ale je ich viacero a preto aj v KDH musia rozmýšľať nad tým, ako uspokojiť všetkých svojich voličov, aby to nejakým spôsobom zafungovalo. No keby sme sa pozreli, keby voľby dopadli takto, tak najmenej početná najstabilnejšie koalícia by bola Progresívne Slovensko a Smer, keďže by mali 84 mandátov, ale s vysokou mierou pravdepodobnosti by to asi nešlo dokopy," tvrdí Hřích. 

Prečítajte si tiež

Koaličná neistota rastie: Strana Hlas odmieta predčasné voľby

"Dá sa povedať, že ak by Progresívne Slovensko neuspelo so skladaním koalície, alebo by nechcelo tak trošku riskovať so zložením koalície, ktorá by sa mohla rozpadnúť niekoľko mesiacov alebo dokonca týždňov po jej vzniku, tak samozrejme, šancu by dostal Robert Fico, keďže je druhý v poradí. On by mohol pravdepodobne rátať s Hlasom, mali by 63 mandátov, a potrebovali by teda ešte určite ďalších 13. To znamená, dá sa predpokladať, že asi by so Slobodou a solidaritou nerokovali. Takisto sa môžeme staviť, že hnutie Slovensko by asi do tejto koalície nešlo a tým pádom tam zostáva kombinácia Kresťanskodemokratické hnutie a musela by tam byť aj Republika. Samozrejme, my nevieme, ako to presne dopadne," dopĺňa Hřích.

PS, Hlas, SaS? Bolo by to priechodné?

"Ja si myslím, že to je taká tá pragmatická línia, ktorá by práve potvrdzovala to, čo aj Ivan Korčok hovoril, aj Peter Pellegrini vo svojich kampaniach, že potrebujeme vystúpiť z tých bublín, aby sme ukľudnili situáciu, lebo ľudia sú polarizovaní, spoločnosť je polarizovaná, vedie to k zbytočným konfliktom, dokonca až násilnostiam. Takže to je niečo, čo by tu situáciu mohlo spriechodniť," myslí si Bubánová.