Analýzy 24: Nová bezpečnostná politika a vyšetrovanie vojenských darov ukrajine

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Ešte v piatok (28. februára) sa ale v oválnej pracovni Bieleho domu odohral iný živý prenos – pre našu budúcnosť oveľa kľúčový. Namiesto podpisu dohody o nerastných surovinách prišla hádka v priamom prenose a predčasný odchod Volodymyra Zelenského, do toho svetové média špekulujú o zastavení všetkej vojenskej pomoci Kyjevu zo strany Spojených štátov. Zanalyzujeme s predsedom Brannobezpečnostného výboru parlamentu Richardom Glückom a tiež s jeho kolegom poslancom Jurajom Krúpom zo SaS.

Stretnutie Trumpa a Zelenského – mierová iniciatíva alebo ponižovanie?

V úvode diskusie sa poslanci vyjadrili k nedávnemu stretnutiu Donalda Trumpa a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Richard Glück (SMER) považoval toto stretnutie za historicky bezprecedentné, pričom zdôraznil, že Trump hovorí o mieri, zatiaľ čo Zelenskyj podľa neho na túto tému nie je pripravený. Politik SMER-u zároveň poukázal na to, že Spojené štáty sú hlavným finančným a vojenským podporovateľom Ukrajiny, a preto by mala byť ich pomoc patrične rešpektovaná.

"Donald Trump splnil to, čo sľuboval – hovorí o potrebe okamžitého prímeria. Zelenskyj však nechce diskutovať o mieri, a preto bol v podstate poslaný domov," uviedol Glück. Zároveň kritizoval Zelenského za to, že na rokovanie prišiel v neformálnom oblečení, čím podľa neho prejavil neúctu k americkému prezidentovi a k celému rokovaniu.

Naopak, Juraj Krúpa (SaS) situáciu vidí inak. Podľa neho sa jednalo o pokus o ponižovanie ukrajinského prezidenta a naznačil, že Trumpove kroky môžu destabilizovať európsku bezpečnostnú situáciu.

"Trump si nemôže myslieť, že sa mu Zelenskyj bude klaňať. Jeho správanie je krátkozraké, ignoruje medzinárodné dohody a bezpečnostné štruktúry," argumentoval Krúpa. Zároveň upozornil na riziko, že takéto signály môžu povzbudiť Čínu k podobnému postoju voči Taiwanu, čo by mohlo viesť k ďalšej globálnej eskalácii konfliktov.

Postavenie Slovenska v meniacom sa bezpečnostnom prostredí

Moderátor následne otvoril tému novej bezpečnostnej architektúry v Európe a postavenia Slovenska v tejto otázke. Slovensko chýbalo na viacerých kľúčových rokovaniach, čo vyvoláva otázky o jeho vplyve na medzinárodnej scéne.

Richard Glück obhajoval pozíciu vlády a tvrdil, že Slovensko nie je izolované, keďže premiér Robert Fico sa stretol s viacerými svetovými lídrami. Upozornil, že Slovensko sa nechce aktívne zapájať do vojenského konfliktu a presadzuje politiku zdržanlivosti.

"Slovensko nehrá aktívnu úlohu v týchto rokovaniach, pretože vláda nechce eskalovať konflikt a nevidí zmysel v neustálom dodávaní zbraní," povedal Glück. Podľa neho je kľúčové, aby Slovensko zachovalo dobré vzťahy so všetkými veľmocami, čo považuje za strategickú výhodu.

Juraj Krúpa však oponoval, že neúčasť Slovenska na strategických stretnutiach je jasným signálom izolácie a môže mať negatívny vplyv na jeho postavenie v rámci Európskej únie.

"My sa sami vylučujeme z diania v Európe. Fico možno komunikuje s veľkými krajinami, ale Európska únia tvorí novú bezpečnostnú štruktúru, a ak nebudeme pri tom, budeme mimo," vyhlásil Krúpa. Tvrdil, že Slovensko by malo aktívne prispievať k formovaniu európskej obrany, inak riskuje oslabenie svojho vplyvu v regióne.

Energetická politika a financovanie Ukrajiny

Debata sa následne presunula k otázke dodávok plynu a finančnej pomoci Ukrajine. Robert Fico avizoval, že ak Ukrajina neobnoví tranzit plynu cez Slovensko, môže blokovať spoločný postup EÚ v otázke finančnej pomoci Kyjevu. Táto situácia vyvoláva obavy z narušenia energetickej stability krajiny.

"Nie je správne, že Zelenskyj zastavil tranzit plynu, zatiaľ čo Ukrajina nakupuje ruský plyn cez Európsku úniu. To nemá logiku," argumentoval Glück a dodal, že Európska únia by sa mala sústrediť na ekonomické otázky a konkurencieschopnosť, nie na ďalšie financovanie vojny. Podľa neho je prioritou vlády zabezpečiť dostatok energetických zdrojov pre slovenské domácnosti a priemysel.

Krúpa nesúhlasil a označil takýto postoj za krátkozraký. Upozornil, že finančná pomoc Ukrajine neslúži len na vojenské účely, ale aj na zabezpečenie základných funkcií štátu.

"Cena plynu je otázkou trhu, nie politiky. Ak Fico zablokuje finančnú pomoc, EÚ ho môže obísť inými mechanizmami. Táto pomoc nie je len vojenská, ide aj o humanitárnu podporu, výplaty zamestnancov a chod štátu," vysvetlil Krúpa. Zdôraznil, že Slovensko by malo byť solidárne so svojimi spojencami a podporovať stabilitu v regióne.

Vojenská podpora Ukrajiny zo strany Slovenska

Diskusia sa uzavrela hodnotením vojenskej pomoci, ktorú Slovensko poskytlo Ukrajine. Slovensko darovalo vojenský materiál v hodnote takmer 700 miliónov eur, vrátane systémov protivzdušnej obrany S-300 a stíhačiek MiG-29. Tento krok bol predmetom sporov medzi politickými stranami.

Glück obvinil predchádzajúcu vládu z netransparentnosti a porušovania zákona pri rozhodovaní o darovaní vojenskej techniky. Podľa neho boli prijaté rozhodnutia bez dostatočných analýz a nebol zabezpečený adekvátny náhradný systém obrany.

"Darovanie vojenského materiálu prebehlo bez právnej analýzy a chýbala náhrada za systém S-300. Minister Naď zavádzal vládu aj verejnosť," tvrdil Glück. Dodal, že vláda musí v prvom rade myslieť na bezpečnosť Slovenska a nie na zahraničné záväzky.

Krúpa oponoval, že darovanie zbraní bolo v súlade s Chartou OSN a že Slovensko za to získalo výhodné kompenzácie v podobe nových zbraňových systémov. Zdôraznil, že vojenská pomoc Ukrajine je strategickým krokom na zabezpečenie stability v regióne.

"Zbavili sme sa zastaranej techniky a získali moderné vybavenie. Ak niekto rozpráva o porušení zákona, nech to posúdia súdy, ale vojenská pomoc bola v našom strategickom záujme," uzavrel Krúpa. Poukázal na to, že Slovensko týmto krokom posilnilo svoje postavenie v rámci NATO a EÚ.