Fico po samite v Bruseli: Menej byrokracie, lacnejšia energia a viac peňazí pre regióny
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Pozrite si celú tlačovú besedu Roberta Fica po samite v Bruseli
BRUSEL / Lacnejšie ceny energií v Európy by zabezpečilo obnovenie tranzitu plynu cez Ukrajinu. Uviedol vo štvrtok večer premiér SR Robert Fico (Smer-SD) po skončení samitu EÚ v Bruseli s odkazom na debaty venované konkurencieschopnosti.
Lídri podľa neho v tejto časti rokovaní hovorili o eurozóne, eure a konkurencieschopnosti. Fico využil priestor na debaty, aby upozornil na problematiku vysokých cien energií, čo je podľa neho problém v celej Únii.
"Chcem odmietnuť predstavu niektorých premiérov, ktorí hovoria, že čo už iné zostáva - že musíme pracovať s takými cenami, ako teraz máme a mali by sme plánovať do budúcnosti, že plyn bude stáť toľko, koľko stojí teraz. Ale my nemáme dôvod platiť za plyn 40 alebo 45 EUR za megawatthodinu len preto, že prezident Zelenskyj sa rozhodol zastaviť tranzit plynu smerom na západ cez Slovensko," uviedol.
Odstraňovanie regulačnej záťaže
Fico pripomenul, že Európska komisia v tomto roku predložila viacero akčných plánov - pre čistý priemysel, automobilizmus či dostupné ceny energií. Skonštatoval, že eurokomisia prišla s troma okruhmi problémov, ktorým sa šéfovia vlád a štátov na samite venovali. Išlo o odstraňovanie regulačnej a administratívnej záťaže, znižovanie cien energií a mobilizácia súkromných vkladov, aby sa dostali do európskej ekonomiky.
Slovensko očakávalo viac
Priznal, že Slovensko od akčného plánu pre energie očakávalo podstatne viac a vyslovil sa za okamžité riešenie, nie strednodobé či dlhodobé plány. Za takéto riešenie považuje obnovenie tranzitu plynu cez Ukrajinu, čo by podľa neho viedlo k zníženiu cien energií v Európe.
Za zaujímavé označil diskusie o únii úspor a investícií, lebo platí, že v súčasnosti úspory Európanov sa kapitálovo zhodnocujú najmä v Spojených štátoch. Dodal, že v prípade Slovenska je možné sa obrátiť na dôchodcovské správcovské spoločnosti. Chce zistiť, či budú pripravené diskutovať o aktívnejšom využívaní a uvoľnení zdrojov sporiteľov po tom, ako vláda pripraví k tomu potrebné legislatívne podklady.
Taktiež zdôraznil, že z týchto úspor Slovákov by sa dali generovať investície do vojenského priemyslu, čo je v súlade s plánmi EÚ zvyšovať svoju bezpečnosť, alebo do výstavby nájomných bytov, či financovania infraštruktúry.
Fico: Budúci rozpočet EÚ musí zachovať kohéziu a vyrovnanie platieb
Pracovná večera štvrtkového summitu Európskej rady v Bruseli prebehla v znamení prvých debát o príprave viacročného finančného rámca (VFR) EÚ na roky 2028 - 2035. Potvrdil to premiér SR Robert Fico (Smer-SD) po skončení rokovaní. Slovensko podľa neho bude predovšetkým chcieť, aby sa zachovala kohézna politika a vyrovnávanie platieb poľnohospodárom, informuje spravodajca TASR.
Neformálne diskusie
Fico pripomenul, že predseda Európskej rady António Costa účastníkov summitu upozornil, že ide iba o neformálne diskusie k budúcemu dlhodobému rozpočtu EÚ. Aj preto sa nerokovalo o žiadnych konkrétnych finančných prostriedkoch ani o tzv. "červených čiarach" jednotlivých členských štátov.
Premiér skonštatoval, že VFR po roku 2027 musí zohľadniť splácanie pôžičiek v celkovej výške 750 miliárd eur, ktoré EÚ vytvorila cez plán obnovy EÚ budúcej generácie (NGEU). Ročne to bude znamenať 20 až 30 miliárd eur. Ďalej VFR bude podľa neho musieť dbať na vyššie výdavky na obranu aj na rozširovanie EÚ, respektíve možné pristúpenie nových členských štátov, na ktoré by sa už tiež vzťahovali výdavky zo spoločného rozpočtu.
"Predsedníčka Európskej komisie si chcela vypočuť prvé názory a na základe toho potom v júni predloží prvý návrh dlhodobého rozpočtu na diskusiu," ozrejmil Fico.
Potrebná je súdržnosť
Na otázku TASR, aké budú priority slovenskej vlády, keď sa bude debatovať o zvyšovaní či škrtaní rozpočtových kapitol VFR, premiér poznamenal, že na summit išiel s mandátom Výboru NR SR pre európske a zahraničné záležitosti. Podľa neho má pri tejto téme hovoriť o súdržnosti, aby sa kohézna politika v prospech rozvoja regiónov nezmenšovala, a tiež o ochrane potrieb slovenských poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky.
"Toto sú dva základné ciele, ktoré my sledujeme, pokiaľ ide o rozpočet. Nechcem teraz hovoriť o červených čiarach, nepoznáme ešte tie čísla, nevieme, kde to skončí. Priame platby sú na Slovensku na úrovni 80 percent z priemeru v EÚ. Každá krajina, ktorá má nižšie platby, sa ich snaží zvyšovať a vždy sa nájde nejaký kompenzačný mechanizmus," dodal slovenský premiér.