NRSR odsúhlasila vyslanie vojakov do mnohonárodnej brigády NATO v Lotyšsku, SNS je proti

BRATISLAVA / V mnohonárodnej brigáde NATO v Lotyšsku bude v tomto roku pôsobiť do 155 príslušníkov Ozbrojených síl (OS) SR. Vyplýva to z návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl, ktorý v stredu 26. marca schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.

Vojaci v Lotyšsku

Ako v materiáli vysvetlilo ministerstvo obrany, ktoré návrh predložilo, počas samitu hláv štátov a predsedov vlád členských krajín NATO v Madride 2022 bol odsúhlasený prechod zo súčasných bojových skupín NATO na pozemné zoskupenia do veľkosti brigády. Transformuje sa preto aj bojová skupina posilnenej predsunutej prítomnosti v Lotyšsku, v ktorej v súčasnosti pôsobí do 152 príslušníkov OS SR.

"Cieľom predloženého materiálu je, v nadväznosti na transformáciu na FLF (predsunuté pozemné sily - Forward Land Forces), aj naďalej spolu s ostatnými spojencami demonštrovať jednotu Aliancie," uviedlo ministerstvo obrany.

Štruktúra príspevku SR by mala pozostávať z národného veliteľského a podporného prvku, príspevku do veliteľských štruktúr mnohonárodnej brigády v Lotyšsku, jednotky do veľkosti ekvivalentu pozemnej roty/batérie určenej na zabezpečenie spôsobilostí bojovej podpory a bojového zabezpečenia a tímu Vojenskej polície. Slovenskí vojaci by mohli pôsobiť v Lotyšsku do ukončenia pôsobenia FLF.

Prečítajte si tiež

Šéf NATO Rutte povedal, že Trumpa je potrebné oceniť. Zelenskyj s ním musí napraviť vzťahy

Vyslanie vojakov do Kosova

Do Kosova by v rámci misie Severoatlantickej aliancie KFOR mohlo ísť 150 vojakov Ozbrojených síl (OS) SR a viac ako 80 kusov techniky. Vyplýva to z návrhu Ministerstva obrany (MO) SR, ktorý v stredu schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Parlament tak odsúhlasil vyslanie vojakov.

"Dĺžka trvania mandátu na vyslanie príslušníkov OS SR do operácie KFOR sa navrhuje od schválenia vyslania do ukončenia operácie KFOR. Príslušníci OS SR budú plniť úlohy v operačnom priestore KFOR, to je na území Kosova," priblížil rezort obrany v materiáli.

V rámci veliteľských štruktúr KFOR by mohlo Slovensko vyslať do 15 príslušníkov, v rámci národného veliteľského a podporného prvku 20 príslušníkov. Do Kosova by mohli byť vyslaných aj maximálne 110 príslušníkov určených na zabezpečenie základne, patrolovanie či logistiku. Odísť by s nimi mohlo aj maximálne päť vojenských policajtov.

Zároveň sa plánuje vyslať maximálne 60 kusov kolesovej techniky, 20 kusov pásovej techniky, dva osobné automobily či 300 ručných a dlhých zbraní.

O návrate slovenských vojakov do Kosova informoval v novembri minulého roka počas návštevy Srbska minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD). Slovenskí vojaci pôsobili v misii KFOR od roku 1999 do roku 2010. Celkovo sa v rámci misie vystriedalo 2004 príslušníkov Ozbrojených síl SR.

Prečítajte si tiež

Andrej Danko o povinnej základnej vojenskej službe. Európa zbuznatela

Zmeny v aktívnych zálohách

Poslanci Národnej rady (NR) SR na stredajšom hlasovaní posunuli zmeny v aktívnych zálohách do druhého čítania. Na Slovensku by po prijatí legislatívy mohli vzniknúť Národné obranné sily. Súčasťou návrhu je aj vznik Žandárskeho zboru, ktorý by mohol pomáhať polícii pri udržiavaní verejného poriadku. Návrh zákona o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti SR v oblasti obrany a bezpečnosti a o brannej povinnosti, predložilo na rokovanie Ministerstvo obrany SR.

"Návrh zákona upravuje nový proces zaraďovania registrovaných občanov, aktívne slúžiacich príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, záchranných zložiek, verejných funkcionárov a vojakov ostatných záloh do jednotlivých zložiek Národných obranných síl. S ohľadom na úlohy, ktoré majú plniť, sa osobitne upravujú podmienky pre zaradenie do operačných záloh, pohotovostných záloh a branných záloh, pričom základným princípom ovládajúcim celý proces zaraďovania je dobrovoľnosť," uvádza rezort v materiáli.

Výcvik a plnenie úloh vojakmi v operačných zálohách či v pohotovostných zálohách bude podľa materiálu trvať 20 dní. Ďalších desať dní bude vojak v pohotovosti. Za absolvovanie celého obdobia dostane príslušník príspevok 3000 eur. Vojak v branných zálohách sa na získanie polovičného príspevku musí zúčastniť na výcviku a plnení úloh aspoň 14 dní.

Legislatívny návrh upravuje aj vznik takzvaného Žandárskeho zboru, ktorý by mal pri udržiavaní verejného poriadku asistovať polícii. Jeho súčasťou by mohli byť vojaci alebo súčasní či bývalí policajti. Žandári by mohli dostať podobné právomoci, ako má Policajný zbor, nová legislatíva upravuje ich rovnošaty, spôsoby využívania donucovacích prostriedkov či možnosť zadržania osoby. Podriadení však budú Policajnému zboru. Žandári dostanú za 20 dní služby, po maximálne 12 hodinách, príspevok 3000 eur.

Podľa materiálu by nová legislatíva mohla v prípade úspešného legislatívneho procesu nadobudnúť účinnosť 1. júla 2025. Vznik Žandárskeho zboru kritizovali opozičné strany a svoje výhrady zverejnil aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Rezort obrany reagoval, že na zriadení zboru trvá, no pripomienkami sa zaoberá.

Prečítajte si tiež

Poľsko chce zaviesť povinný vojenský výcvik pre mužov a zváži využitie jadrových zbraní

SNS vyslanie vojakov do Lotyšska nepodporí 

Koaličná Slovenská národná strana (SNS) pri hlasovaní v pléne Národnej rady (NR) SR nepodporí vyslanie vojakov do mnohonárodnej brigády NATO v Lotyšsku ani zmeny v aktívnych armádnych zálohách. TASR o tom v stredu informovala riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová.

"Naši vojaci nemajú čo robiť na hranici s Ruskou federáciou. Je nepredstaviteľné, aby na jednej strane premiér Slovenskej republiky Robert Fico chcel navštíviť Ruskú federáciu 9. mája a podávať ruky Putinovi a na druhej strane, aby Slovensko posielalo vojakov na hranice s Ruskou federáciou," uviedla Škopcová.

SNS zároveň odmieta podporiť návrh zákona o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti SR v oblasti obrany a bezpečnosti a o brannej povinnosti z dielne Ministerstva obrany SR. Nepáči sa jej, že by mal byť založený Žandársky zbor, ktorý by mohol pomáhať polícii pri udržiavaní verejného poriadku. Slovo žandárstvo podľa nej "pripomína predpisy rakúskej monarchie a je spojené s totalitným prístupom voči slovenskému národu". SNS však pripustila, že zákon môže byť dobre mienený. Pri hlasovaní o bode sa v pléne parlamentu zdrží. "Minister obrany Robert Kaliňák by sa mal zamyslieť skôr nad zavedením základnej vojenskej služby," uviedla riaditeľka kancelárie predsedu SNS.

V programe aktuálnej schôdze parlamentu je zaradený návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl do mnohonárodnej brigády NATO v Lotyšsku. Hlasovať by poslanci mali v prvom čítaní aj o zmenách v aktívnych armádnych zálohách. Okrem Žandárskeho zboru by sa zmenil aj systém záloh, ktorý by bol otvorený viacerým skupinám obyvateľstva.

Prečítajte si tiež

Prezident chce vystúpiť so správou o stave republiky na februárovej schôdzi NRSR

​PS reaguje na koalíciu

Koalícia je podľa opozičného hnutia Progresívne Slovensko (PS) naďalej zlepencom, čo dokazuje aj fakt, že v nej neexistuje dohoda na základných bezpečnostných otázkach štátu. V reakcii na neochotu poslancov SNS hlasovať za niektoré legislatívne návrhy ministerstva obrany to vyhlásil predseda PS Michal Šimečka.

"Andrej Danko zrejme preto, lebo bol ponížený, zrejme preto, lebo mu zobrali ministerstvo športu, tak sa zaťal a naozaj v dôležitej otázke národnoštátnych záujmov nepodporí vládu," uviedol Šimečka pred hlasovaním o vyslaní vojakov do mnohonárodnej brigády NATO v Lotyšsku. Návrh následne prešiel so 137 hlasmi. Z klubu SNS zaň hlasoval iba Dušan Muňko. Poslanec Peter Kotlár sa zdržal a ostatní poslanci klubu boli proti prijatiu návrhu. Za návrh hlasovala aj väčšina opozičných poslancov.

Šimečka sa plánuje na okrúhlom stole k bezpečnosti u prezidenta SR Petra Pellegriniho v stredu pýtať predstaviteľov koalície, ako chcú pre Slovensko zabezpečiť bezpečnosť.

Opozičná SaS plánuje na stretnutí u prezidenta prezentovať závery opozičného okrúhleho stola. "Stretnutie ukázalo jednotu v kľúčovej téme, ktorá presahuje stranícke rozdiely. Je to signálom, že opoziční predstavitelia považujú obranyschopnosť Slovenska a Európy za svoju prioritu," uviedol predseda SaS Branislav Gröhling.

Koaličná SNS v stredu informovala, že nesúhlasí s vyslaním vojakov do mnohonárodnej brigády NATO v Lotyšsku, pretože nechce, aby malo Slovensko vojakov na ruských hraniciach. Zároveň má problém aj s návrhom zákona, ktorý by mohol zriadiť Žandársky zbor. Obidva návrhy na hlasovaní v stredu po 11.00 h prešli.