Anna Záborská o víťazkách Sacharovovej ceny: Krehká sila mladých žien

ŠTRASBURG / Prestížnu tohtoročnú Sacharovovu cenu za slobodu myslenia udelil Európsky parlament dvom mladým ženám z Iraku, Nádji Murád a Lamjí Hadží Bašár. O odvahe postaviť sa zlu, utrpeniu a nespravodlivosti presvedčili aj poslankyňu EP Annu Záborskú (KDH).

Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala europoslankyňa Anna Záborská. 

Prečo sa podľa vás Európsky parlament rozhodol v prospech týchto dvoch krehkých žien?

Na prvý pohľad skutočne pôsobia krehko, ale sú to veľmi silné ženy. Prešli si peklom militantov Islamského štátu (Daesh). Obe sú obeťami sexuálneho násilia, obe sa niekoľkokrát pokúsili z tohto pekla utiecť. To sa im napokon podarilo aj napriek dramatickým udalostiam, a v prípade Hadží aj s ťažkými zdravotnými následkami.

Sú predstaviteľkami náboženskej komunity Jezídov v Iraku, ktorá je mimoriadne skúšaná v tomto čase…

Áno sú to úhlavní nepriatelia islamských militantov. Považujú ich za neveriacich, ba až „vyznávačov diabla“, a preto ich prenasledujú. Zo svojej vlasti už utieklo podľa odhadov asi 400 tisíc Jezídov, a majú veľkú komunitu v Nemecku, Arménsku či Gruzínsku. Prenasledované sú najviac ženy-Jezídky, sú sexuálne zotročované, obchoduje sa s nimi ako s otrokyňami. Pre militantov nemajú žiadnu cenu a zažívajú tie najväčšie hrôzy.

Dve nové laureátky však peklu unikli a stali sa verejne známymi po celom svete.

To bol vlastne aj pre nás europoslancov moment v prospech rozhodnutia, že cenu dostali. Trpeli, riskovali život, majú podlomené zdravie. Ale robia všetko pre to, aby svet vedel viac o utrpení Jezídov, a najmä žien tohto náboženského etnika. Dnes sú hovorkyne ostatných, ktorí vo svojej krajine zostali a trpia každý deň. Sú aktívne, verejne vystupujú a snažia sa o to, aby sa našlo riešenie ako aj tu brániť ľudské práva a dôstojnosť človeka.

Príbeh, ktorý bol ocenený, je súčasťou veľkej  a aktuálnej témy, a to migrácie. Masovo zasiahla Európu a jej občania obviňujú práve úniu z nezvládnutia tohto problému.

V prvom rade, na migráciu ako problém sa upozorňovalo už pred piatimi rokmi. Súhlasím, že únia v tom čase problém podcenila a urobila veľmi málo. Je prirodzené, že dnes hasíme oheň a nie vždy sa to darí. Únia musí zostať však verná dodržiavaniu ľudských práv a obhajobe slobody jednotlivca. Z tohto nemôžme nijako zľaviť, je to naša základná výbava. Musíme však naštartovať fungujúci systém, ktorý dokáže medzi migrantami jasne definovať osobu, ktorá je prenasledovaná a osobu, ktorá len zneužíva situáciu a chce ekonomický prospech.

Ale situácia je tak ďaleko, že odporcovia únie dnes v Európe vyhrávajú voľby a darí sa im to najmä vďaka migračnej téme.

To je pochopiteľná reakcia, ak nerobíte nič alebo veľmi málo. Alebo vystupujete alibisticky aj na domácej pôde, len aby ste nestratili voličov. Alebo sa veziete na vlne populizmu a extrémizmu. Toto všetko je následok toho, že aj na Slovensku veľmi málo o tom verejne diskutujeme, a nálady sú čím viac negatívne. Nedávno som bola na stretnutí so študentami v Trnave. Vzdelaní a šikovní mladí ľudia, ale často veľmi odmietavo vystupovali v otázke migrantov. Cítila som, že chcú veci pomôcť, sú náchylní diskutovať a v dobrom slova zmysle sa aj pohádať. Uvedomila som si, že je to aj výsledok toho, že my sa s nimi dostatočne nerozprávame. Čerpajú z on-line prostredia, ale často sú to jednostranné názory, ktoré ich ovplyvňujú. Tu by mali oveľa viac robiť aj médiá. Tie musia byť v prvom rade platformou pre seriózny verejný diskurz a zdrojom na vytváranie kvalifikovaných postojov k témam, k politikom.

Zlyhávajú tu podľa vás aj politické reprezentácie?

V istej miere áno. Najmä v zodpovednosti ako o tejto téme rozprávajú. Sociálne siete sú novodobým fenoménom, kde sa komunikuje jasne a stručne. Nie je tu priestor na nekonečné úvahy a nejasné komentáre. Časť politickej elity akoby zaspala dobu. Je vyhýbavá, nekonštruktívna, frázovitá. Na takéto niečo ľudia dnes už neupriamia svoju pozornosť. Treba oslovovať ľudí jasnou rečou, stáť si za názorom a nebáť sa rozhodovať.