Ľubomír Galko: Časy, keď sme sa beztrestne viezli ako čierni pasažieri, sú zrejme nenávratne preč

BRATISLAVA / Rok 2016 nebol práve rokom úspechov, ale skôr krokov, ktoré by mali zabrániť požiarom. Prečítajte si rozhovor s Ľubomírom Galkom z SaS

Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal Ľubomír Galko, exminister obrany a podpredseda SaS.

Čo považujete za najväčší úspech EÚ v roku 2016?

Rok 2016 nebol práve rokom úspechov, ale skôr krokov, ktoré by mali zabrániť požiarom. V tomto kontexte pokladám za úspech pokrok v debate o posilnení bezpečnostných a obranných mechanizmov EÚ, aj keď zatiaľ s obmedzeným výsledkom. Mám na mysli deklarovanie úmyslu sfunkčniť európsku obrannú politiku napríklad aj takými konkrétnymi plánmi a riešeniami, ako je Akčný plán (EDAP) vrátane jeho ambície zriadiť Európsky fond na obranu. Takisto je dobré, že sa konštruktívne debatuje o implementácii Globálnej stratégie EÚ – tzv. Implementačný plán pre bezpečnosť a obranu (Implementation plan for security and defence) a tiež o spolupráci EU-NATO na základe záverov summitu NATO vo Varšave

Čo je na druhej strane najväčším neúspechom?

Brexit. Nepodarilo sa udržať kľúčového člena spoločenstva. EÚ sa odchodom Veľkej Británie jednoznačne oslabí a utrpí, lebo odchádza silný hráč a slabí (napríklad Grécko, ale aj Taliansko) zostávajú. Navyše prvotné reakcie niektorých bruselských byrokratov, ktorí chceli Britániu „vytrestať“, boli úplne detinské. EÚ a Británia sa budú potrebovať aj v budúcnosti, bez ohľadu na  to, že už budú Briti mimo únie. Tak v oblasti ekonomiky, ako napríklad aj v oblasti bezpečnosti.

Po amerických voľbách sa budúci prezident Donald Trump vyjadril, že nebude podporovať obranu tých krajín, ktoré neprispievajú do rozpočtu dohodnutú sumu. Tento problém sa týka aj Slovenska, čo to pre nás znamená?

To, že by sme sa konečne mali postaviť k vonkajšej bezpečnosti zodpovedne a nielen o tom rozprávať. Časy, keď sme sa beztrestne viezli ako čierni pasažieri, sú zrejme nenávratne preč. Zároveň to však môže byť pre Slovensko aj dobrou príležitosťou dať v horizonte najbližších 10 rokov naše Ozbrojené sily do poriadku. Osobne chcem k tomu prispieť tiež. Prednedávnom som predstavil iniciatívu s pracovným názvom „+0,1% HDP do rozpočtu obrany ročne“ (LINK : ). Išlo by o dohodu relevantných slovenských politických strán naprieč politickým spektrom, že pokiaľ nedosiahneme 2% HDP, ku ktorým sme sa zaviazali pri vstupe do NATO, budeme každoročne vyčleňovať pre rezort obrany o 0,1% HDP viac peňazí. A to bez ohľadu na to, aká vláda bude pri moci. „Vysnívané“ 2% by sme dosiahli niekedy v roku 2024-2025. Táto dohoda by bola prijatá všeobecnou deklaráciou, alebo vo forme ústavného zákona. Podobne ako v Poľsku, kde majú ústavný zákon, že rozpočet obrany nesmie klesnúť pod 2% už viac rokov a zatiaľ si nikto netrúfol do tohto zákona zasiahnuť.

Prichádza zlomový rok 2017, v ktorom sa uskutočnia dôležité voľby v Nemecku a Francúzsku. Vidíme stále väčší nárast populizmu a fašizmu v EÚ. Aký bude podľa vás budúci vývoj?

Nerád sa hrám na prognostika, na to sú politológovia a analytici a aj tí sa často mýlia. Situácia v oboch krajinách je zložitá. Nemecko trpí chybami, ktoré v počiatočnej fáze silnejúcej migračnej krízy spravili vládni politici. Systém „Herzlich Wilkommen“ bola chyba od samotného začiatku a dnes si to už uvedomujú aj v Nemecku. To, či to bude viesť až k porážke Angely Merkelovej, dnes nevieme odhadnúť, ale o tom, že politická mapa sa čiastočne prekreslí aj v Nemecku, dnes nikto nepochybuje. V prezidentských voľbách vo Francúzsku je situácia ešte zložitejšia. Nech vyhrá ktokoľvek, očakáva sa v každom prípade posun k určitému radikalizmu alebo aspoň razantnejšiemu pomenovávaniu a riešeniu problémov migračnej krízy. Ako von z posunu EÚ k fašizmu a populizmu? Musíme s ľuďmi rozprávať. A hlavne ich počúvať. Nie nimi pohŕdať, nadávať im do fašistov, lúzy a podobne. V tomto majú resty nielen mnohí politici, ale aj intelektuálne elity, včítane tých slovenských. Vzdialili sa od bežných ľudí a výsledok je, že títo sa obracajú inde – aj na fašistov a populistov.

V poslednom období preferencie strany SaS neustále rastú. Koľko percent by ste považovali za úspech?

Nepoviem vám konkrétne číslo. Ale za úspech budem pokladať to, ak SaS vyhrá najbližšie voľby, bude zostavovať vládu a spraví zo Slovenska spravodlivú, nekorupčnú, slušnú a lepšiu krajinu. Aby sa v našej vlasti oplatilo podnikať, pracovať a žiť. To je náš cieľ a tomuto cieľu podriadime celé naše úsilie.

A na záver osobnejšia otázka – ako budete tráviť sviatky?

Budem s najbližšou rodinou, manželkou a oboma dcérami a budeme doma. Staršia dcéra sa pred niekoľkými mesiacmi vrátila z Dánska, kde vyštudovala, napriek tomu, že tam mala dobrú prácu. Bolo jej smutno za Slovenskom. Tu chce pracovať, tu chce žiť. A my s manželkou máme z jej návratu veľkú radosť. Bodaj by sa čo najviac mladých ľudí vrátilo domov a vedomosti, ktoré získajú v zahraničí, odovzdávali doma, na Slovensku. Mladšia študuje v Českej republike a sviatky bude tráviť doma tak, ako tradične každý rok. Tieto Vianoce aj Silvestra si teda spolu všetci štyria užijeme. Možno využijeme niektorý deň aj na to, aby sme vybehli niekde na lyže, pokiaľ budú na to podmienky. Lyžujeme všetci štyria veľmi radi. Na záver mi dovoľte popriať všetkým čitateľom portálu Európske noviny šťastné a pokojné sviatky a úspešný rok 2017. Nech sa im podarí splniť všetky ich predsavzatia a plány k ich spokojnosti.