Poslanci sa hádajú pre novelu volebného zákona. Rozhodne Ústavný súd

BRATISLAVA / Novela volebného zákona, súvisiaca s blížiacimi sa voľbami do VÚC skončí na Ústavnom súde. Postará sa o to súčasná opozícia. Napriek nedávnemu prezidentovmu vetu sa zrejme o nej bude zrejme už na najbližšej schôdi opäť rokovať. Opozícii sa to nepáči. Vidí za ňou upevňovanie si vládnych pozícii v regiónoch. Koalícia naopak hovorí o šetrení peňazí.

Opozičné strany - Sloboda a Solidarita (SaS), hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO-NOVA) a Sme rodina - Boris Kollár dnes podávajú podnet na Ústavný súd SR v súvislosti s novelou zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý nazývajú aj Lex Raši.

Poslanci tvrdia, že novela, ktorú poslanci opätovne schválili aj po jej vetovaní prezidentom Andrejom Kiskom, je jednorazovým zneužitím moci. Ako dnes na tlačovej besede povedal poslanec za SaS Martin Klus, je zrejmé, že "zákonom Lex Raši poslanci znásilnili ústavu".

Zákon šitý na mieru? 

Klus spolu s Petrou Krištúfkovou (Sme rodina) a poslancom Jozefom Viskupičom (OĽaNO) sa dnes zhodli na tom, že zákon obmedzuje možnosti stanovenia náhradných volieb. "Novela zákona potláča princípy politických práv umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž nachádza svoje uplatnenie predovšetkým vo voľbách a je základným predpokladom fungovania demokratického štátu," uviedol Klus.

Viskupič je rovnako presvedčený, že zákon je protiústavný. "Dáme si to potvrdiť ústavným súdom," povedal a dodal, že niektorí politici "špekulujú, ako si predĺžiť mandát. A tu nabrali drzosť strany vládnej koalície a mandát si prerušili umelo a zároveň zabetónovali súbeh dvoch funkcií. Je to neoprávnené predĺženie si mandátu," povedal Viskupič, podľa ktorého ústavný súd musí vyrieknuť, že právo byť volený musí byť uplatnené hneď po tom, ako sa politik vzdá jednej funkcie pre inú verejnú funkciu.

"Účelom zákona je, aby sa nezmyselne nemíňali z daní všetkých občanov na voľby primátorov, alebo starostu, ktorý ním bude iba pol roka, pretože za ďalší polrok, v novembri 2018 budú opäť riadne voľby primátorov a starostov," myslí si naopak primátor Košíc za stranu Smer-SD, Richard Raši. 

"Zdôvodnenie, že takéto niečo je možné úsporou finančných prostriedkov a teda znásilnenie ústavných zákonov odvôvodniť úsporou finančných prostriedkov je pre nás absolútne neakceptovateľné," hovorí na margo Rašiho opozičný poslanec, Martin Klus. 

Prezident nesúhlasí

Zákon je podľa opozície vágny a namierený pre konkrétne osoby. "Je zneužitá normotvorba na úzke záujmy. Nemali by sme obmedzovať pravidlá demokratickej súťaže. Voliči majú mať právo rozhodnúť, kto koho v pôvodnej funkcií nahradí," dodal Viskupič.

Podľa poslankyne Krištúfkovej je zákon účelový a je podvodom na voličoch. Podľa nej pre tento zákon aj v prípade úmrtia starostu nebudú môcť byť vypísané náhradné voľby v období celého roka, a to od 1. novembra 2017 až do komunálnych volieb na jeseň 2018.

Novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva prezident Andrej Kiska dvakrát nepodpísal. Podľa neho novela môže spôsobiť, že orgány samosprávy miest a obcí nebudú pracovať v kompletnom zložení aj takmer deväť mesiacov. Novelou sa obmedzuje možnosť vyhlásenia doplňujúcich volieb do orgánov samosprávy miest a obcí tak, že voľby by bolo možné vyhlásiť len do 31. októbra 2017, pričom riadne voľby sa majú uskutočniť až na jeseň 2018.

Podľa novely by sa posledné doplňujúce voľby mohli uskutočniť 15. augusta 2018. Riadne komunálne voľby by mali byť pritom začiatkom novembra 2018, teda necelé tri mesiace po doplňujúcich. Zmena zákona má teda zabezpečiť, aby doplňujúce voľby nezasahovali do prípravy riadnych komunálnych volieb v roku 2018.