Koaličná kríza je nateraz zažehnaná. Fico a Danko si dnes podali ruky

BRATISLAVA / Oslava príchodu vierozvestcov Cyrila a Metoda na Devíne spôsobila pred dvoma týždňami roztržku medzi Robertom Ficom a Andrejom Dankom. Šéf SNS, ktorý na podujatí nemohol prehovoriť, mal následne stiahnuť svojich ministrov z rokovania vlády. Predseda vlády a parlamentu sa odvtedy po prvý raz stretli až teraz - v Národnej rade. A to pomerne symbolicky na slávnostnom pripomenutí si deklarácie slovenského národa.

Začiatkom júla sa v kuloároch skloňovala koaličná kríza. Tú mala vyvolať výčitka Andreja Danka voči premiérovi, ktorý si akoby celú slávu Cyrilometodských osláv chcel nechať len pre seba. Z protokolu Úradu vlády dostal odpoveď, že jeho prejav nie je na oslavách žiaduci a preto sa osláv nezúčastnil. Vzápätí na to mal Andrej Danko zakázať svojim ministrom účasť na vláde, na základe čoho bola zrušená. Premiér vtedy tieto informácie vyvrátil. "Došlo k elementárnemu nedorozumeniu medzi protokolmi Národnej rady a Úradu vlády SR," povedal Fico.

V pondelok, po necelých dvoch týždňoch od incidentu, si už páni podávali ruky a to symbolicky na Deklarácii zvrchovanosti slovenského národa. Originál deklarácie o zvrchovanosti je vystavený na prízemí NR kde je prístupný pre verejnosť.

Na úvod slávnosti v sále J. M. Hurbana v priestoroch Národnej rady SR prečítali text deklarácie, ktorého originál uložili k štátnym symbolom SR. Predseda NR SR Andrej Danko označil 17. júl 1992 za veľký deň. Slovenský národ podľa neho deklaráciou vyhlásil záujem o samostatnú existenciu v rodine národov. Zdôraznil, že SR je síce mladý štát, ale Slováci sú starý národ. Podľa neho dejiny sa nemôžu donekonečna kriviť. Svedkami slovenských dejín sú podľa Danka aj múry neďalekého Bratislavského hradu. Zdôraznil, že zvrchovanosť je právom na slobodný život, ale aj povinnosť brániť samostatnosť a suverenitu štátu. „Slovensko musí mať vlastný pohľad na dianie v EÚ,“ dodal.

Fico na slávnosti pripomenul, že pri prijímaní deklarácie bol dosiahnutý široký konsenzus, keď za deklaráciu hlasovalo 113 zo 150 poslancov. „Nikto vtedy SR neveril. Slovenská republika začínala bez vybudovaných štátnych a ústavných štruktúr, ale zvládli sme to,“ zdôraznil s tým, že deklarácia bola prvým významným krokom, ktorý následne viedol k prijatiu ústavy a neskôr k vzniku samostatnej Slovenskej republiky.

Slovenská národná rada schválila 17. júla 1992 Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Za prijatie hlasovali poslanci HZDS, SNS a SDĽ (113 za, 10 sa zdržalo a 24 poslancov, prevažne z KDH a maďarských strán, hlasovalo proti). Deklarácia bola súčasťou procesu, ktorého vyvrcholením bol rozpad Českej a Slovenskej Federatívnej republiky (ČSFR) a vznik samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993. Dokument podpísali predseda Slovenskej národnej rady (SNR) Ivan Gašparovič a premiér Vladimír Mečiar. Československý prezident Václav Havel reagoval na prijatie deklarácie abdikáciou. Výkon funkcie prezidenta prešiel na federálnu vládu.