OĽaNO: Vyzýva Danka, aby sa SNS vzdala ministerstva školstva

BRATISLAVA – Hnutie OľaNO vyzýva predsedu SNS Andreja Danka, aby sa Slovenská národná strana vzdala rezortu školstva pre závažné zlyhania v riadení eurofondov na vedu a výskum. OĽaNO zároveň začína zbierať podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR, na ktorej by mal byť odvolávaný minister školstva Peter Plavčan, pretože pri investíciách do vedy a výskumu za viac ako pol miliardy eur úplne zlyhal.

Ako upozornila, pri rozdeľovaní stoviek miliónov eur na strategický výskum ministerstvo školstva zamietlo projekty našich najlepších univerzít a Slovenskej akadémie vied. „Zatiaľ nevieme, ktoré projekty ministerstvo schválilo, keďže ich zoznam tají. Včera o pol siedmej večer – posledný možný deň, nám prišla odpoveď na našu žiadosť podľa infozákona, kde nám ministerstvo odmietlo sprístupniť tieto žiadosti, keďže hodnotenie žiadostí ešte nie je ukončené. Absurdnejšie vysvetlenie som ešte nepočula,“ vyhlásila Remišová s tým, že ako mohlo ministerstvo zverejniť zamietnuté projekty, ak nie je ukončené hodnotenie. Zároveň konštatovala, že minister školstva Peter Plavčan nezverejnením tejto informácie porušuje zákon.

OľaNO má podľa Remišovej vážne pochybnosti o odbornosti a nezávislosti hodnotenia projektov. „Ministerstvo školstva sa tvári, že projekty hodnotia nezávislí odborníci. Avšak viacero projektov hodnotila napríklad Monika Deneva. Pani s rovnakým menom je generálnou riaditeľkou na ministerstve pôdohospodárstva riadenom SNS,“ zdôraznila Remišová. Podľa nej medzi hodnotiteľmi je aj Pavol Balžanka. „Pána s rovnakým menom minister Plavčan menoval za riaditeľa jednej z agentúr ministerstva. Zatiaľ sa zviditeľnil tým, že si za svoju zástupkyňu náhodou vybral bývalú koncipientku Andreja Danka a zároveň dcéru nominanta SNS na ministerstve obrany,“ uviedla.

Otázky vzbudzuje podľa Remišovej aj odbornosť hodnotiteľov. „V lepšom prípade ide o neschopnosť, v horšom prípade to môžeme považovať za cielenú manipuláciu hodnotenia projektov. Napríklad výskumný projekt za 25 miliónov eur, ktorého cieľom bolo zabezpečenie trvalej udržateľnosti oceliarskeho priemyslu na Slovensku, hodnotil lekár – kardiológ. Rovnako lekár, pre zmenu internista, hodnotil materiálový výskum za 45 miliónov eur zameraný na priemyselné materiály a inovačné technológie ich spracovania v prostredí inteligentných výrobných systémov na princípe Industry,“ povedala. Naopak projekty zamerané na onkológiu a preventívnu medicínu žiadny lekár podľa poslankyne nehodnotil. „O úrovni hodnotenia projektov za desiatky miliónov eur svedčí aj hodnotenie výskumu zameraného na mobilné siete piatej generácie, čo je samozrejme vysoko technicky zameraný výskum. Ale keďže mobilné telefóny slúžia na komunikáciu, za jedného z dvoch hodnotiteľov ministerstvo určilo pani, ktorá na vysokej škole vyučuje anglický jazyk a komunikatívne cvičenia,“ dodala. V inej výzve pani angličtinárka hodnotila aj projekt zameraný na diaľkovú diagnostiku koľajových vozidiel.

Druhý problém je podľa Remišovej v podpore nákupu majetku a nie ľudí. Len samostatné hnuteľné veci predstavujú takmer 90 percent z celkového rozpočtu projektu, ide na ne 3 500 000 eur, vrátane vody, elektriny, kompletného vybavenia technologického laboratória. „Už v minulosti som upozorňovala, že sme za peniaze nakúpili rôzne drahé prístroje, na ktorých nemá kto robiť a ležia ešte zabalené v krabiciach,“ pripomenula. Podľa nej je nehorázne, aby peniaze išli firme, ktorá výskum nerobila, žiadne laboratórium nemá a ide si ho kompletne zakúpiť za naše spoločné peniaze. „Naopak, mnohé vedecké inštitúcie, ktoré laboratóriá majú a majú aj inovatívne projekty, nedostali nič,“ dodala. Podľa Remišovej peniaze na výskum idú firmám bez ľudského kapitálu. „Firma, ktorá dostala dotáciu za viac ako štyri milióny, má dvoch zamestnancov na všetky možné činnosti. To znamená, že všetky činnosti musí externalizovať. Aký má význam podporovať takpovediac výskumné schránky, ktoré na výskum nemajú ľudí a musia si ich prenajímať napríklad z vedeckých inštitúcií? Prečo nedať peniaze rovno vedeckým a výskumným inštitúciám bez takýchto schránkových sprostredkovateľov, ktorí si nechajú väčšinu zisku,“ zaujíma sa poslankyňa.