Martin Klus nebude kandidovať na župana v Banskobystrickom kraji

BANSKÁ BYSTRICA / Poslanec SaS Martin Klus nebude kandidovať na banskobystrického župana. Klus sa vzdal v prospech podnikateľa Jána Luntera, ktorý je v doterajších prieskumoch jasným favoritom volieb.

Poslanec Martin Klus sa vzdáva svojej kandidatúry na post banskobystrického župana. Politik, ktorý má podporu strán SaS, OĽaNO, NOVA a OKS, sa vzdal v prospech podnikateľa Jána Luntera. Ten kandiduje ako nezávislý s podporu Smeru a Mostu.

O tomto kroku údajne rozhodla strana Sloboda a solidarita po výsledkoch prieskumov agentúr AKO a Median, ktoré si dal vypracovať práve Martin Klus spolu s ďalším kandidátom na župana Stanislavom Mičevom.

Martin Klus oficiálne oznámil svoje stanovisko v utorok o 13:00 na tlačovej konferencii.

"Vzdávam sa svojej kandidatúry v prospech Jána Luntera, pretože intoleranciu a nekompetentnosť treba z nášho kraja aj z celého Slovenska vyhnať,“ uviedol Klus. Lunter informoval, že Klus mu svoju podporu vyjadril len s jednou podmienkou. „Tou podmienkou je, aby mi mohol zagratulovať 5. novembra k víťazstvu, a to je pre mňa záväzok,“ dodal Lunter s tým, že najdôležitejšie je, aby ľudia prišli voliť, lebo to je pre dobré zmeny to najdôležitejšie. Klus sa poďakoval svojim podporovateľom a sľúbil, že v rámci kampane urobí všetko pre to, aby 30 percent voličov, ktorí sa nechystajú po jeho vzdaní sa kandidatúry voliť, svoj názor prehodnotilo.

Kandidát na predsedu BBSK Stanislav Mičev sa vyjadril, že napriek odstúpeniu Klusa dokončia Okrúhly stôl na stretnutí v stredu 3. októbra a až potom sa jeho účastníci vyjadria ako ďalej v kampani. Výsledky prieskumov dvoch agentúr nateraz nezverejnia, lebo jeden z účastníkov okrúhleho stola s tým nesúhlasí.

Klus naznačil, že výsledky sú podobné ako u agentúry FOCUS, ale rozdiel medzi prvým a druhým, teda medzi Jánom Lunterom a Marianom Kotlebom nie je taký veľký. V prieskume agentúry FOCUS mal Lunter 30,9 percenta a náskok viac ako osem percent.

Predseda KDH Alojz Hlina oceňuje prístup Klusa, čím dokazuje, že slovenská politika sa mení. "Prichádzajú do nej noví politici, ktorí odmietajú hrať rôzne politické hry a idú po výsledku. Občania Slovenska potrebujú počuť, že politici v opozícii sa vedia dohodnúť. Signál od Martina Klusa z Banskej Bystrice je povzbudením na veľké zmeny v slovenskej politike. Slovensko potrebuje víťazstvo, výsledok. Výsledok, že sa extrémizmus dá poraziť, prehratých zápasov bolo už veľa. Slovensko je krajina s budúcnosťou, nie je odkázané na to, aby nám tu vládli zlodeji alebo fašisti," uviedol Hlina v stanovisku, ktoré agentúre SITA poskytol hovorca KDH Stano Župa. Podľa KDH alternatíva existuje a Klus je svojím zodpovedným prístupom jej súčasťou.

O kreslo predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja sa po odstúpení kandidátov Martina Klusa a Jozefa Šimka bude uchádzať 15 kandidátov, z toho jedna žena. Okrem súčasného predsedu Mariana Kotlebu (Kotleba – ĽSNS) sú to nezávislí kandidáti: generálny riaditeľ Múzea SNP a poslanec MsZ v Banskej Bystrici Stanislav Mičev, bývalý primátor Banskej Bystrice Ivan Saktor, podnikateľ Ján Lunter, prednosta Mestského úradu v Brezne Martin Juhaniak, starosta obce Mýtna Pavel Greksa a poslanec MsZ v Banskej Bystrici Igor Kašper.

Za jednotlivé strany sa o post predsedu uchádzajú kandidáti Alena Pivovarčiová (Nový Parlament), poslanec MsZ vo Zvolene Miroslav Gálik (Národ a spravodlivosť), Michal Kantor (Strana zelených Slovenska), podpredseda Strany rómskej koalície Vojtech Kökény, Viliam Baňák (Jednota ľavicová strana Slovenska), Jozef Sásik (Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku), Zdenek Očovan (Politická strana NAJ) a predseda Strany moderného Slovenska Milan Urbáni.

Voľby do vyšších územných celkov sa uskutočnia 4. novembra. Poslanci Národnej rady SR schválili na jar tohto roku novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorá stanovuje jednokolovú voľbu predsedov samosprávnych krajov a päťročný výkon ich funkcie.