Richter stopol legislatívu k zavedeniu preddôchodku

BRATISLAVA / Minister práce a sociálnych vecí Ján Richter dočasne stopol legislatívny návrh, ktorým sa mal od začiatku roka 2019 zaviesť tzv. preddôchodok ako dávka z tretieho penzijného piliera

"Vzhľadom na rozpor, ktorý stále máme s ministerstvom financií, zákon ako taký v tejto chvíli nepredložím do vlády," povedal po pondelkovom rokovaní tripartity minister Richter. Návrh novely zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktorý pôjde na rokovanie vlády, tak bude podľa neho obsahovať len ustanovenia, ktorými sa preberú do slovenskej legislatívy príslušné európske smernice. Richter upozornil na to, že zavedenie preddôchodku je súčasťou programového vyhlásenia vlády.

Šéf rezortu práce vidí problém v prístupe ministerstva financií k samotnej konštrukcii preddôchodku. "Ak by sa mal preddôchodok podľa návrhu ministerstva financií týkať tých, ktorí majú za sebou dôchodkové poistenie 42 rokov, tak keď v 24 rokoch končí študent vysokú školu, tak teoreticky by mohol začať čerpať dôchodok v 66 rokoch," upozornil. Podľa neho ide o nezmysel, a preto takúto podmienku čerpania preddôchodku odmieta. "My si potrebujeme vydiskutovať základný prístup a filozofiu k tomuto návrhu zákona," povedal. Podľa Richtera bude priestor na rokovanie o preddôchodku aj na politických orgánoch Smeru.

So spôsobom prevzatia jednej európskej smernice do zákona má pritom problém Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Zamestnávateľ môže podmieniť začiatok platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie svojmu zamestnancovi určitým minimálnym obdobím, ktoré u neho odpracuje, pričom toto obdobie nesmie presiahnuť tri roky. "Čakacia doba, ktorá umožňovala podľa tejto smernice zamestnávateľom nastúpiť do doplnkového dôchodkového sporenia po maximálne troch rokoch, bola na základe rokovania s odbormi znížená na dvanásť mesiacov," upozornil viceprezident RÚZ Luboš Sirota. Takýto návrh nepovažuje za "celkom fér".

RÚZ aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR žiadali, aby vláda oslobodila od dane z príjmu a zdravotných odvodov príspevok zamestnávateľa do tretieho dôchodkového piliera pre všetkých zamestnancov. Zamestnávatelia tak nesúhlasia s návrhom rezortu práce a sociálnych vecí, aby sa od daní a zdravotných odvodov oslobodil príspevok do systému doplnkového dôchodkového sporenia len pre zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce. Minister práce Ján Richter však upozornil na to, že dopady navrhovanej novely zákona na štátny rozpočet dosiahli približne 8 miliónov eur a požiadavky sociálnych partnerov presahovali 50 miliónov eur. "Na to nie sme pripravení z hľadiska štátneho rozpočtu," povedal minister.

Navrhovanou novelou zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení sa má od roku 2019 zaviesť tzv. preddôchodok. Na podobe tejto dávky, ktorá sa má vyplácať z tretieho penzijného piliera, sa však ministerstvo práce a sociálnych vecí nezhoduje s rezortom financií. Rezort práce trvá na tom, aby za poberateľov preddôchodku z tretieho piliera platil zdravotné poistenie štát. "Nakoľko preddôchodok bude účastník poberať vo veku blízkom veku odchodu do dôchodku, resp. v rovnakom období ako predčasný starobný dôchodok, poberateľ preddôchodku by mal byť zaradený do skupiny poistencov štátu," odkázalo ministerstvo práce rezortu financií. Rozpor oboch ministerstiev v tejto veci tak naďalej trvá, keďže podľa Ministerstva financií SR (MF) by sa skorší odchod z trhu práce nemal podporovať z verejných zdrojov.

Ministerstvo financií neuspelo ani s požiadavkou zaviesť prísnejšie podmienky nároku na preddôchodok. Poberateľ tejto dávky by mal mať podľa rezortu financií zároveň nárok na predčasný starobný dôchodok z prvého piliera alebo byť aspoň 42 rokov dôchodkovo poistený. Zvýšiť by sa podľa ministerstva financií mala aj minimálna suma preddôchodku, a to z navrhovaného 1,36-násobku sumy životného minima (aktuálne 271,30 eura) na 2,72-násobok životného minima (aktuálne 542,60 eura). Minimálna suma preddôchodku vo výške 1,36-násobku životného minima by sa ponechala len tým žiadateľom o preddôchodok, ktorí boli aspoň 12 mesiacov za posledné dva roky evidovaní ako uchádzači o zamestnanie na úrade práce.

"Návrh ministerstva financií na sprísnenie podmienok pre poberanie preddôchodku nie je možné akceptovať, nakoľko uvedená zmena by spôsobila, že nárok na vyplácanie preddôchodku by mal len veľmi obmedzený počet účastníkov," uviedlo ministerstvo práce. Samotný rezort práce navrhuje, aby mohli preddôchodok dostávať sporitelia v treťom pilieri, ktorým do riadneho dôchodkového veku chýba najviac 5 rokov a ich doplnkový predčasný starobný dôchodok vypočítaný z ich úspor v treťom pilieri dosiahne najmenej 136 percent sumy životného minima, čo je aktuálne 271,30 eura. Maximálna doplnková predčasná starobná penzia by bola na úrovni najvyššej možnej dávky v nezamestnanosti. V súčasnosti ide o sumu 929,50 eura.

Ministerstvo práce odmietlo aj zásadnú požiadavku rezortu financií, aby sa zachovala povinnosť platiť daň z príjmov a zdravotné odvody z príspevkov zamestnávateľa do tretieho piliera pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce. Tento krok je podľa rezortu práce nevyhnutný vzhľadom na zavedenie tzv. automatickej účasti na doplnkovom dôchodkovom sporení u tých zamestnancov, ktorí odmietajú uzatvoriť účastnícku zmluvu. "Navyše, neexistuje žiadny dôvod, aby povinné príspevky zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnancom, ktorí vykonávajú rizikové práce, mali iný odvodový a daňový režim ako povinné odvody v rámci prvého a druhého piliera," argumentuje ministerstvo práce.

​