Najvýznamnejšie momenty vzniku tretej vlády Roberta Fica

BRATISLAVA / Momentálne sa tretia Ficova vláda otriasa v základoch. V pondelok odstúpil minister vnútra Robert Kaliňák, večer koaličný partner vyhlásil, že požaduje predčasné voľby. Prečítajte si najvýznamnejšie momenty vzniku tretej vlády Roberta Fica.

Víťazom 9. parlamentných volieb od nežnej revolúcie v roku 1989 a 7. v histórii samostatnej Slovenskej republiky, ktoré sa konali 5. marca 2016, sa stal Smer-SD so ziskom 28,28 percenta odovzdaných hlasov. Rozhodlo o tom takmer 60 percent voličov.

Na druhom mieste skončila strana SaS so ziskom 12,10 percenta odovzdaných hlasov. Do parlamentu sa dostali aj OĽANO-NOVA (11,02 %), SNS (8,64 %), ĽS - Naše Slovensko (8,04 %), Sme rodina – Boris Kollár (6,62 %), Most-Híd (6,50 %) a Sieť (5,60 %).

Prezident Andrej Kiska sa po voľbách stretol s predsedami všetkými zvolených strán s výnimkou lídra strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko Marianom Kotlebom. Kiska 9. marca 2016 poveril zostavením vlády Roberta Fica, predsedu strany Smer-SR, ktorá vo voľbách získala najviac hlasov voličov. Staronový premiér dostal na zostavenie vlády čas do 18. marca.

Zástupcovia Smeru-SD, Slovenskej národnej strany (SNS), Mosta-Híd a strany Sieť 14. marca 2016 oznámili, že sa zhodli na programových prioritách. Následne 15. marca predsedovia strán Smer-SD, SNS, Mosta-Híd a Sieť – Robert Fico, Andrej Danko, Béla Bugár a Radoslav Procházka podpísali na Úrade vlády SR v Bratislave programové priority na roky 2016 až 2020, ktoré mali tvoriť základ programového vyhlásenia budúcej koaličnej vlády. "Dosiahli sme výsledok, ktorý je prienikom programov a priorít všetkých štyroch politických subjektov, ktoré sú často hodnotovo inak vybavené,“ povedal novinárom premiér Fico. Fico poznamenal, že sa hlásia k proatlantickej a proeurópskej orientácii Slovenska a osobitnú pozornosť venovali protikorupčnému programu.

Hneď v úvode novej vlády začala mať problémy strana Sieť. Už 14. marca 2016 oznámili Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková, Simona Petrík zo Siete, že novovznikajúcu vládu nepodporia. Následne sa k nim pridala aj ich kolegyňa zo strany Zuzana Zimenová. Zo strany vystúpili 17. marca. Vládu Smeru-SD, SNS, Mosta-Híd a Siete odmietol krátko po jej vzniku podporiť aj Zsolt Simon z Mosta-Híd.

+25 fotiek

Robert Fico

​Tretí raz premiérom

Následne 17. marca Fico prezidenta informoval, že dosiahol dohodu so stranami SNS, Most-Híd a Sieť o úsilí vytvoriť vládnu koalíciu a prezident Kiska zvolal ustanovujúcu schôdzu Národnej rady SR na 23. marca.

Predsedovia strán Smer-SD, SNS, Most-Híd a Sieť 22. marca na Bratislavskom hrade podpísali koaličnú dohodu a o deň neskôr vytvorili spoločne novú vládu. Robert Fico sa tak stal po tretí raz premiérom 23. marca 2016. Po tom, čo prezidentovi Andrejovi Kiskovi odovzdal demisiu vlády, na čele ktorej stál od roku 2012, ho hlava štátu opätovne vymenovala za premiéra. Po štyroch rokoch jednofarebnej vlády Smeru-SD sa tentoraz postavil na čelo koaličnej vlády zloženej zo Smeru-SD, SNS, Mosta-Híd a Siete. Podľa koaličných dohôd pripadlo osem postov víťaznej strane Smer-SD, tri posty v kabinete SNS, dve kreslá získal Most-Híd a jedno strana Sieť.

Prezident v príhovore po menovaní vlády zdôraznil, že zodpovednosť za vládu a ministerstvá preberajú po voľbách, po ktorých je jasné, že potrebujeme zvýšiť dôveru ľudí v demokratický politický systém. "Ste vládou, ktorá musí dosiahnuť výrazne výsledky vo viacerých oblastiach. Iná kratšia cesta k tomu, aby sa ľudia prestali pozerať po extrémnych riešeniach, neexistuje," vyhlásil Kiska.

Vo funkcii ministra vnútra ostal Robert Kaliňák, ktorý sa zároveň stal podpredsedom vlády SR. Ministrom financií sa opätovne stal Peter Kažimír. Post ministra zahraničných vecí aj tentokrát pripadol Miroslavovi Lajčákovi. Ministrom práce sa stal opäť Ján Richter a ministrom kultúry ostal Marek Maďarič. Dovtedajší minister životného prostredia Peter Žiga si presadol na stoličku ministra hospodárstva. Funkcia podpredsedu vlády pre investície pripadla dovtedajšiemu šéfovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu.

Rezortu zdravotníctva, ktorý pripadol Smeru-SD, začal šéfovať Tomáš Drucker. Druhá najsilnejšia koaličná strana SNS získala vo vláde ministra obrany, dovtedajšieho zástupcu náčelníka generálneho štábu Petra Gajdoša. Ministerkou pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sa stala bývalá generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu Gabriela Matečná a rezort školstva začal viesť Peter Plavčan. Most-Híd vo vláde zastúpila ako podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská a minister životného prostredia László Solymos. Sieť získala v kabinete jedného zástupcu - ministra dopravy, ktorým sa stal Roman Brecely.

Zo štvorkoalície trojkoalícia

Strana Sieť nie je vnútorne jednotná. Predseda strany Sieť Radoslav Procházka odvolal 17. júna 2016 prvého podpredsedu strany Sieť Andreja Hrnčiara. Dôvodom malo byť rokovanie s predsedami strán Smer-SD a Most-Híd o možnostiach vzájomnej dohody a spolupráce medzi ním a niekoľkými ďalšími poslancami za Sieť na jednej strane a stranami Smer-SD a Most-Híd na druhej strane, mimo oficiálnych štruktúr a poverenia od orgánov Siete. Z rovnakého dôvodu odvolal z funkcie člena predsedníctva a spoluorganizátora tohto postupu Martina Fedora. Procházka skončil vo funkcii predsedu Siete na sneme 13. augusta. Ten zvolil za predsedu vtedajšieho čerstvého ministra dopravy Romana Brecelyho. Bol jediným kandidátom na predsedu. Procházka na začiatku snemu oznámil, že zvolením svojho nástupcu končí vo funkcii a nebude sa o ňu opäť uchádzať. Dôvodom podľa neho bolo, že ho začali opúšťať najbližší ľudia, ktorých doviedol do parlamentu. "Odo mňa z deviatich ľudí odišlo osem,“ povedal.

Po rozkole v strane Sieť sa 20. augusta 2016 vládna štvorkoalícia zmenila na trojkoalíciu. Béla Bugár oznámil, že kandidátom na post ministra dopravy je vtedajší štátny tajomník rezortu dopravy Árpád Érsek za stranu Most-Híd. Predchádzalo tomu rozhodnutie predsedu strany Sieť Romana Brecelyho prenechať post ministra dopravy strane Most-Híd. Brecely sa zároveň vyjadril, že dvaja poslanci za Sieť budú podporovať vládnu koalíciu. Most-Híd tak v NR SR získal 15 poslancov rovnako ako SNS, a to vďaka prestupu pätice poslancov Siete - Andreja Hrnčiara, Eduarda Adamčíka, Kataríny Cséfalvayovej, Martina Fedora a Igora Janckulíka, do klubu Most-Híd. Sieti zostali dvaja poslanci - Radoslav Procházka a Alena Bašistová. Tí deklarovali podporu vláde.

Okrem spomínanej výmeny ministra dopravy až do marca tohto roka sa z tretej vlády Roberta Fica vymenil ešte minister školstva. Jeho odchodu predchádzala vládna kríza v auguste 2017. Peter Plavčan (nominant SNS) podal k 31. augustu 2017 demisiu. Avizoval ju už 17. augusta, keď vyhlásil, že to, čo sa dialo v posledných dňoch, prekročilo všetky medze. Za jeho odstúpením boli pochybnosti o rozdeľovaní eurofondov na vedu a výskum. Predseda vlády Robert Fico v stredu 16. augusta uviedol, že Plavčan by mal skončiť vo funkcii a požiadal predsedu SNS Andreja Danka, aby čím skôr predložil návrh na nového ministra školstva. Dôvodom podľa Fica bolo, že udalosti, ktoré sa stali na ministerstve školstva, vyvolávajú pochybnosti v očiach verejnosti, či to vláda myslí s bojom proti netransparentnému a korupčnému správaniu vážne. Prezident Andrej Kiska 13. septembra 2017 vymenoval Martinu Lubyovú (nominantka SNS) za novú ministerku školstva.

​