Stav súčasnej vlády je neistý. Možností na záchranu je viacero

BRATISLAVA / Súčasná politická situácia je komplikovaná nielen pre verejnosť, ale aj pre samotných politikov. Kľúčovým faktorom je, že vládne strany sa chcú dohodnúť, ako budú ďalej pokračovať a aké riešenie situácie bude najvhodnejšie. Momentálne je možností viacero.

Prvou voľbou je záchrana vlády - v hre je tak stále možnosť zásadnej rekonštrukcie, aj výmena premiéra. Takúto možnosť pripustil sám Andrej Danko.
Vymeniť premiéra nie je vôbec jednoduché. Predsedu vlády nie je možné nahradiť tak jednoducho ako ministra. Znamenalo by to, že vláda musí podať demisiu a prezident by musel nového navrhovaného premiéra poveriť zostavením novej vlády, ktorá by sa potom musela uchádzať o vyslovenie dôvery v parlamente.
To je len jeden z možných scenárov, čo by sa mohlo udiať v najbližších dňoch a týždňoch. Rozhovory v rámci koalície zatiaľ nepriniesli výsledky, Most-Híd hovorí o predčasných voľbách a možnom odchode z vlády.

Smer by ale musel súhlasiť a SNS sa už v tomto smere vyjadrila. "Možnosť je aj taká, že samotná vláda podá demisiu. Vtedy by prezident zvážil, či ju príjme alebo nepríjme. Ak ju príjme, tak buď vymenuje novú vládu. Ak to nie je možné, tak opäť poverí starú vládu v demisii, aby vládla, ale vládla by v plnom rozsahu. Narozdieľ od situácie, keby bola odvolaná v dôsledku straty dôvery," uviedol Marián Giba, ústavný právnik, Právnická fakulta UK.
Poslanci by potom ústavnou väčšinou 90 hlasov schválili skrátenie funkčného obdobia. Voľby by mohli byť najskôr o 110 dní od ich vyhlásenia, keďže to vychádza na začiatok letných prázdnin, termín by sa zrejme posunul na september.

Jediná možnosť, ktorá sa dá zatiaľ vylúčiť je úradnícka vláda, v čom sa zhodli koaliční aj opoziční poslanci. Opozícia naďalej vidí ako jediné možné riešenie predčasné voľby.
"Kým nebude v Národnej rade odhlasovaný zákon o skrátení volebného obdobia, o predčasných voľbách, dovtedy nie je uvedené nič," uviedol poslanec Igor Matovič. "Nevidíme dôvod na to, aby sme čakali niekoľko mesiacov, prípadne až do komunálnych volieb," dodala poslankyňa OĽaNO Veronika Remišová. "Vonku sú desaťtisíce rozhorčených ľudí, ktorí potrebujú dostať čo najskôr signál alebo dôveryhodnú informáciu, že k predčasným voľbám skutočne dôjde. Pretože v opačnom prípade sú pripravení opäť vyjsť masovo do ulíc," uviedla Jana Kiššová, poslankyňa za SaS. "Možno keby pán minister vnútra odstúpil minulý týždeň a keby sa nevytiahla nezmyselná karta o sprisahaní pána prezidenta a Georga Sorosa, tak by koalícia mohla pokračovať. Ale momentálne sa to zužuje na jedinú možnosť, ktorou sú predčasné voľby," dodal k situácii Marek Maďarič, poslanec Smer-SD.

SaS medzitým oznámila, že až do ustálenia situácie bude bojkotovať parlament - stiahne všetky svoje návrhy zákonov a na schôdzi sa nezúčastní, aby parlament nemohol byť  schopný uznášania. Svoje sľuby SaS predbežne dodržala. Je možné predpokladať, že nasledujúce schôdze budú prerušené práve pre nedostatok poslancov, keďže sa k SaS pridala aj Kollárova Sme rodina. "Budeme sa ich určite snažiť otestovať a uvidíme, či pán Bugár s nimi bude hlasovať alebo nie. Skúsime nebyť prítomní, urobiť nejakú obštrukciu," uviedol predseda strany Boris Kollár. 

Verejnosť a aj médiá s napätím očakávajú na čom sa dohodnú predsedovia troch vládnych strán. V prípade, že sa nič nevyrieši, v pondelok bude mať rozhodujúce slovo opozícia, ktorá sa na mimoriadnej schôdzi pokúsi vysloviť nedôveru premiérovi. Ak by sa jej podarilo nájsť 76 hlasov, končí premiér a s ním aj celá vláda. "Samozrejme, keď prebehne hlasovanie o vyslovení nedôvery vláde, tak minimálne sa ukáže, či je vláda naozaj nedôveryhodná a teda musí byť odvolaná. A ak sa to stane, že sa proti nej nezdvihne väčšina všetkých členov parlamentu, v tom prípade platí, že vláda dôveru stále má a nie je dôvod ju odvolať," vysvetlil Marián Giba.

Do úvahy prichádza aj možnosť menšinovej vlády. To znamená, že by Most-Híd odišiel a Smer by vládol len so Slovenskou národnou stranou. Avšak aby takáto vláda mohla fungovať, musela by si zohnať dostatok poslaneckých hlasov v parlamente, teda poslancov, ktorí by ju ak nie vyslovene podporovali, tak aspoň tolerovali a umožňovali schválenie dôležitých zákonov. "To je menšinová vláda, ktorá opäť vzniká na základe nejakej dohody medzi politickými stranami v parlamente. Ale nefunguje tak, že má svoj väčšinový tábor, ale je v menšine a potom je časť poslancov z politických strán, ktoré do koalície nepatria, ale sú ochotné tolerovať existenciu tejto vlády," dodal ústavný právnik. V susednom Česku už takúto menšinovú vládu mali a dokázala fungovať až do konca volebného obdobia.

V krajnom prípade existuje ešte jedna, v našich končinách dosť exotická možnosť. Ak by sa poslanci dokázali zmobilizovať a aspoň tri mesiace by nadpolovičná väčšina nechodila do práce, prezident môže parlament rozpustiť a vyhlásiť nové voľby. Ak totiž nie je v parlamente aspoň 76 poslancov, nie je uznášania schopný, a teda nefunguje. Po troch mesiacoch takéhoto stavu môže prezident zasiahnuť.

​