Ako sa skončí koaličná kríza? Možností je viac

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Bude alebo nebude premiér Fico súhlasiť s predčasnými voľbami? Na túto odpoveď čaká nielen Béla Bugár, ale najmä celé Slovensko. Možností, ako sa súčasná kríza v koalícii môže skončiť, je pritom ale oveľa viac.

Ešte pred týždňom Robert Fico obhajoval svoj kabinet. Po republikovej rade Mostu-Híd je zrejmé, že táto vládna zostava to má zrátané. Otázkou už nie je či, ale kedy. Možných scenárov je pritom niekoľko. Podľa politológa sú pre koalíciu najvýhodnejšie predčasné voľby, ktoré si musí sama odhlasovať. Až do nich by totiž súčasný kabinet mohol nerušene pokračovať.

"Je lepšie v kľude odísť, pripravovať sa na voľby. Za pár mesiacov, aj keď to znie cynicky, ľudia veľa vecí zabudnú," myslí si politológ Michal Vašečka. "Potom, čom sa všetky strany dohodli na predčasných voľbách, Smeru neostane nič iné, len sa pridať," hovorí Marek Maďarič. "Treba vedieť, v akom termíne a v akých lehotách sa k tomu dopracovať, dovtedy by vláda mohla fungovať," povedal poslanec Jaroslav Paška.

Predčasné voľby prichádzajú do úvahy aj v tom prípade, ak by sa parlament 3 mesiace nevedel uznášať. Vtedy môže do hry vstúpiť prezident a rozpustiť NR. "To znamená, nie je v sále prítomných a zaprezentovaných 76 a viac poslancov," vysvetľuje Marián Giba, ústavný právnik.

"To by záviselo od postoja Mostu-Híd," myslí si predseda strany SaS Richard Sulík. "Bola by to nedôstojná alternatíva," hovorí Vašečka. Naopak, na vyslovenie nedôvery vláde stačí obyčajná väčšina, teda 76 hlasov. Pre Ficov kabinet by to však bolo horšie ako predčasné voľby aj ako keby sám zložil demisiu. Mohli by totiž fungovať len v obmedzenom režime.

"Niektoré právomoci by nemohla vykonávať, napríklad rozhodovať o zásadných otázkach hospodárskej politiky, iné by mohla len so súhlasom prezidenta a niektoré tak, ako naďalej," dodáva Giba. Opozícia však dosť hlasov na vyslovenie nedôvery nemá. Možnosťou ešte je úradnícka vláda, ktorá by ale musela tiež získať dôveru parlamentu, ale aj vláda menšinová. Tú by mohli podporiť napríklad Kotlebovci alebo odídenci od Borisa Kollára. "Ja osobne podporím túto vládu, ktorá bola zvolená demokraticky," povedal poslanec Rastislav Holúbek. "Aj keď je menšinová vláda v horšej pozícii, neznamená to, že nemôže vydržať celé volebné obdobie," myslí si Giba.