Opozičné strany chcú voľby skôr. Moc treba vrátiť ľudu, tvrdí Kiššová z SaS

BRATISLAVA / Opozičné strany parlamentu SaS, OĽaNO a Sme rodina navrhujú ústavným zákonom skrátiť volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky. Ako v odôvodnení návrhu ústavného zákona o skrátení volebného obdobia uviedla poslankyňa za SaS Jana Kiššová, od volieb do NR SR konaných 5. marca 2016 prišlo k zásadnej zmene rozloženia politických síl. Voliť by sa podľa ich návrhu malo už začiatkom jesene 2018.

Poslankyňa Kiššová v parlamentnej rozprave vo štvrtok vyhlásila, že je fatálne ohrozená naša štátnosť, ktorá stojí na demokracii a rešpekte k ľudským právam. Pripomenula prepojenie ľudí z úradu vlády na mafiu aj znechutenie občanov z toho, čo sa vo verejnom živote deje. "Som otrasená z toho, že sa organizovaný zločin nezastavil ani pred vraždou novinára," povedala s tým, že organizovaný zločin má silný vplyv na politiku. "Krajina sa uberá zlým smerom. Rastie vo mne hnev, keď vidím, ako arogantne táto vláda nakladá s dôverou ľudí," uviedla. 

Podľa nej dôležité, aby novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová nezomreli nadarmo. "Šancou na zmenu sú predčasné voľby. Predčasné voľby budú poctivou reakciou na to, čo sa v našej krajine deje. Moc treba vrátiť ľudu a od jeho rozhodnutia odvíjať legitimitu novej vlády," povedala. Do rozpravy k tomuto návrhu zákona sa neprihlásil žiadny z koaličných poslancov. "Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky sa do parlamentu dostalo osem politických strán, ktoré utvorili osem poslaneckých klubov. Už v prvých dňoch po voľbách došlo k významným presunom medzi poslaneckými klubmi, neskôr k zániku poslaneckého klubu jednej vládnej strany. V súčasnosti nerátajúc prestupy medzi poslaneckými klubmi v najvyššom zákonodarnom zbore pôsobí 15 nezaradených poslancov, čo je až desať percent z ich celkového počtu," pokračovala poslankyňa SaS. 

+3 fotky

Slováci protesty reakcie zahraničie

​Voľby už na jeseň 

"Ako predkladatelia toho návrhu ústavného zákona vidíme riešenie tejto situácie v skrátení VII. volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky a v stanovení termínu nových volieb v čo najkratšom termíne. Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu predkladatelia navrhujú 8. september 2018," odprezentovala návrh Kiššová. 

+8 fotiek

Zhromaždenie Za slušné Slovensko

​Vážnosť situácie značí nová vláda

Vo februári a v marci 2018 ovládla Slovensko vlna protivládnych protestov, najväčších od roku 1989. Ich spúšťačom bola vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. "Spoločným znakom týchto protestov je okrem vyjadrenia pohoršenia nad vraždou novinára aj vyjadrenie nespokojnosti so súčasnou vládou a čoraz silnejúce volanie po predčasných voľbách. Vážnosť situácie potvrdzuje aj demisia vlády a zostavovanie vlády novej," povedala Kiššová. Rozhodnutia ministrov kultúry Mareka Maďariča a spravodlivosti Lucie Žitňanskej nebyť ďalej súčasťou vlády ako aj avizované vzdanie sa mandátu poslanca vládnej strany Mosta-Híd Františka Šebeja demaskujú podľa Kiššovej značné názorové rozdiely aj v samotnom tábore vládnych strán. 

Pozrite si archívnu reportáž o proteste za predčasné voľby:

​