Nový výber ústavných sudcov bude prísnejší. Stále je ale priestor na zmeny

BRATISLAVA / Kandidátov na ústavných sudcov budú voliť po novom. Budú musieť mať minimálne 45 rokov, za ich zvolenie na sudcov bude musieť zdvihnúť ruky aspoň 76 poslancov a budú musieť byť „všeobecne uznávanou osobnosťou v oblasti práva.“ Okrem toho musia ovládať svetový cudzí jazyk a mať justičnú skúšku, a to prokurátorskú, notársku či advokátsku alebo pravidelnú publikačnú činnosť vo svojom odbore, prípadne by mali byť vedeckými pracovníkmi.

Nové podmienky sa týkajú nielen odborných schopností, ale sudcovia, ktorých si parlament po novom zvolí, budú musieť mať aj morálnu a hodnotovú integritu. Kandidát bude musieť napísať aj motivačný list. Navrhované zmeny predstavil minister spravodlivosti za Most-Híd Gábor Gál. Novela ide do medzirezortného pripomienkového konania, minister podľa vlastných slov preto materiál považuje za živý a vie si predstaviť aj ďalšie zmeny. Takisto vie, že budú musieť o týchto navrhovaných zmenách rokovať s opozíciou. „Tento materiál je pre mňa stále živý, každá zmena, ktorú navrhne opozícia, musí nájsť oporu aj v koalícii. Ten kompromis musíme nájsť, keď chceme 90 hlasov,“ povedal na tlačovej konferencii Gál.

Svoje si ale o tom myslí ústavný právnik. "To považujem za úplnú zbytočnosť, dokonca škodlivú zbytočnosť, bráni v prístupe k tejto funkcii aj mladšej generácii," uviedol ústavný právnik Peter Kubina. 

Podmienky hovoria o tom, že kandidát by mal byť považovaný za všeobecne uznávanú osobnosť, aby spĺňal predpoklady, že funkciu bude plniť riadne. Novela v jednom bode takisto vyhovie aj prezidentovi Andrejovi Kiskovi, po novom všeobecným sudcom automaticky zanikne funkcia k 31. decembru toho kalendárneho roka, v ktorom dosiahne 68 rokov. Teraz sudcov, ktorí tento vek dosiahli, musela navrhnúť Súdna rada SR na odvolanie a prezident ich musel odvolať. Prezidenta sa týka aj nasledujúca zmena – zabezpečia priestor pre jeho úrad, aby mohol kandidátom klásť otázky a mohol sa aktívne zúčastňovať na procese.

Odborníci minulý týždeň navrhli, aby kandidát na ústavného sudcu musel získať v prvom kole 90 hlasov, ak nezískal, v opakovanej voľbe by mu stačilo 76. Gál sa obáva, či by toto nebol čistý formalizmus, myslí si, že v súčasnom parlamente sa iba ťažko dá rátať s tým, že niekto z kandidátov by vedel získať 90 hlasov. Myslí si, že bude ťažké nájsť aj 76 hlasov. Tridsaťosem osobností v otvorenom liste kritizovalo aj vek, podľa nich požiadavka mať 45 rokov odradí mladých progresívnych právnikov. Pokiaľ ide o formuláciu, aby bol kandidát „všeobecne uznávanou osobnosťou v oblasti práva,“ tá sa podľa Gála dostane do ústavy. Je ale aj taká možnosť, že v zákone bližšie definujú, čo to presne znamená. To je však ešte otvorené.

Vo februári budúceho roka vyprší deviatim z 13 sudcov Ústavného súdu mandát. O zmene pravidiel voľby hovorí aj Programové vyhlásenie vlády, zmeny začala pripravovať Gálová predchodkyňa Lucia Žitňanská. Aj ona, ale aj Gál priznali, že Most-Híd by si vedel predstaviť ešte iný návrh, keďže však ide o zmeny v ústave, musia pre svoje návrh nájsť podporu v koalícii, aj opozícii. Návrh, ktorý minister predstavil ide do medzirezorného pripomienkového konania, cez leto by mal ísť na vládu, keď v septembri – októbri prejde parlamentom, účinnosť by mal nadobudnúť v novembri, aby sa sudcovia volili už po novom. Na deväť voľných stoličiek bude 18 kandidátov, ktorých zvolí parlament, prezident z nich deviatich vyberie. Práve to, či si prezident môže, alebo musí vybrať, bolo predmetom sporu medzi prezidentom a vládou pod vedením Roberta Fica. Kiska namietal, že zvolení kandidáti nespĺňajú základné požiadavky, nakoniec však vlani v decembri po vyjadreniach Benátskej komisie a Ústavného súdu vymenoval kandidátov, ktorých NR SR zvolila ešte v roku 2014. Novými ústavnými sudcami sa stali politici za Smer-SD Jana Laššáková a Mojmír Mamojka a notár Miroslav Duriš.

Pozrite si archívnu reportáž.

​