Gréci a Macedónci sa konečne dohodli na novom názve Macedónska

ATÉNY/SKOPJE / Po 27-ich rokoch konečne Grécko a jeho severný sused dospeli k dohode. Po rozpade Juhoslávie si krajina hovorila Macedónsko, čo prekážalo Grékom, ktorých severný región má rovnaké meno. Teraz vznikla dohoda na novom názve krajiny.

Grécko dosiahlo dohodu o oficiálnom názve svojho severného suseda, ktorý si po rozpade bývalej Juhoslávie hovoril Macedónsko. Po 27. rokoch rokovaní a mnohých protestoch sa nakoniec dohodli na názve republika Severné Macedónsko, alebo Severna Makedonija.

Podľa portálu BBC malo Grécko výhrady voči názvu Macedónsko najmä z obáv, že by potom severný sused mohol klásť územné nároky na región s rovnakým názvom na severe Grécka. Z toho dôvodu Atény doteraz vždy blokovali macedónske snahy o vstup do NATO a EÚ. Nový názov ešte budú musieť schváliť Macedónci aj grécky parlament.

Podľa dohody sa teda oficiálny názov krajiny v OSN zmení z Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko (Former Yugoslav Republic of Macedonia (Fyrom)) na republiku Severné Macedónsko. Oficiálny jazyk štátu je macedónčina a jej obyvatelia sú Macedónci, občania republiky Severné Macedónsko.

Dôležité je, že sa dohodli, že nový názov krajiny bude používaný nielen bilaterálne, ale aj medzinárodne - to znamená, že všetkých zhruba 140 krajín, ktoré uznávajú názov Macedónsko, budú musieť prijať pomenovanie Severné Macedónsko. Používať sa budú môcť anglická aj slovanská verzia názvu. Medzi neschválené návrhy patria: Horné Macedónsko či Nové Macedónsko. 

Macedónsko je názov severogréckeho regiónu, v ktorom sa nachádza druhé najväčšie grécke mesto, Thesssaloniki. Keď severný sused v roku 1991 prijal rovnaký názov, rozzúril tým mnohých Grékov, ktorí upodozrievali macedóncov, že budú mať zálusk na časť ich územia. Veci nepomohlo, keď Macedónci pomenovali po Alexandrovi Veľkom, starodávnom gréckom hrdinovi, nové letisko v Skopje aj kľúčovú diaľnicu spájajúcu Srbsko a Grécko.

V štvrtom storočí pre našim letopočtom Macedónčan Alexander a jeho otec, Filip druhý panovali celému Grécku a veľkým územiam mimo neho. Rozpor však nevznikol len pre Alexandra Veľkého. Dejiny regiónu sú krvavé a komplikované. Keď z macedónskeho regiónu počas balkánskej vojny v 1912-13 vyhnali otomanských Turkov, územie bolo rozdelené medzi Grécko, Srbsko a v menšej miere aj Bulharsko.

Počas druhej svetovej vojny územie okupovalo Bulharsko, spojenec nacistického Nemecka a fašistického Talianska. V nasledujúcej gréckej občianskej vojne bojovali aj komunisti z Juhoslávie a Bulharska, spomienky a rany sú teda ešte čerstvé. Po rozpade Juhoslávie bolo Grécko ochotné prijať len názov Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, i keď väčšina štátov sveta uznala názov Macedónsko.

Macedónsko spravilo ústretové kroky už začiatkom roka, keď premenovalo letisko na "Medzinárodné letisko Skopje" a diaľnicu na "Priateľstvo".Na úspešné uzavretie dohody bol tlak aj zo strany EÚ a NATO, ktoré chce zabrániť šíreniu ruského vplyvu na Balkáne. Hlavnou prekážkou vstupu Macedónska do NATO bolo práve Grécko. Grécky premiér Alexis Tsipras teraz hovorí o "veľkom diplomatickom víťazstve a tiež o veľkej historickej príležitosti."

Dohodu by mal so svojim macedónskym kolegom Zaevom v sobotu podpísať na brehu jazera Prespa, ktoré leží na hraniciach medzi ich krajinami. Ak macedónsky parlament podporí dohodu pred summitom EÚ 28. júna, Grécko pošle list do EÚ, v ktorom stiahne svoje výhrady voči prístupovému konaniu a rovnaký list pošle aj do NATO.

Následne v septembri alebo októbri budú Macedónčania hlasovať v referende a ak podporia dohodu, ich vláda bude musieť zmeniť ústavu, čo je kľúčová požiadavka Grécka. A na záver bude musieť dohodu ratifikovať grécky parlament. To ale nebude jednoduché. Viaceré strany a veľký počet Grékov totiž odmietajú akýkoľvek názov obsahujúci termín Macedónsko. 

Schváliť niečo v macedónskom parlamente nie je vždy jednoduché - občas tam dochádza aj k takýmto roztržkám:

​