Slovensko a Česko majú na Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ po roku 2020 rovnaký názor

BRATISLAVA / Obe krajiny chcú zachovať silný rozpočet pre agrosektor aj na budúce obdobie, definovať skutočného farmára či podporovať viazanosť komodít.

Zároveň chcú zastropovanie priamych platieb realizovať prostredníctvom dobrovoľného zastropovania na národnej úrovni. Rozšíreným formátom V4 pre poľnohospodárstvo chcú zas konkurovať najsilnejším krajinám EÚ. Informovali o tom po spoločnom rokovaní v pondelok predstavitelia slovenského a českého agrosektora.

Európska komisia zverejnila 1. júna tohto roka návrh Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020. Slovenskí poľnohospodári ju považujú za veľmi dôležitú a po pondelkovom rokovaní s českou stranou informovali, že k nej zastávajú rovnaký postoj. "Slovensko a ČR má spoločnú históriu, podobne u nás vyzerá štruktúra poľnohospodárstva aj štruktúra fariem. Dnes sme si s českou stranou ujasnili priority do budúcna ohľadom poľnohospodárstva EÚ. Zhodli sme sa spoločne na zachovaní silného rozpočtu pre budúce obdobie, potrebu definovať skutočného farmára či podporovať viazanosť komodít na úrovni 20 percent,“ uviedol predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.

Na spoločnom rokovaní sa predstavitelia agrosektoru SR a ČR podľa Emila Macha dotkli aj témy harmonizácie štátnej pomoci a zavedenia fixných pravidiel pre financovanie druhého piliera. Dôležitou témou diskusie mali byť aj priame platby, kde navrhujú ich dobrovoľné zastropovanie na národnej úrovni. Obe krajiny v pondelok predstavili aj myšlienku rozšírenej V4 v poľnohospodárstve, ktorá by zastupovala všetky krajiny, ktorých postoj k novej Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2020 sa zhoduje s názormi Slovenska a Česka. Týmto krokom by chceli krajiny V4+ konkurovať vyspelým krajinám EÚ.

"Máme za sebou veľmi pozitívny a konštruktívny dialóg. Snahou Slovenska je, aby sa do témy SPP po roku 2020 zapojilo čo najviac okolitých krajín, ktoré majú čo povedať k SPP. V tomto smere by najlepšou protiváhou silným krajinám EÚ bola skupina V4+ otvorený formát, teda krajiny Visegrádskej štvorky a ostatné, ktoré sa k našim postojom pridajú,“ povedala vicepremiérka a ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.

Český minister poľnohospodárstva Jiří Milek podporil myšlienku rozšíreného formátu V4+ pre poľnohospodárske záujmy a informoval, že Česko našlo na rokovaní so Slovenskom stopercentnú zhodu vo všetkých bodoch rokovania o novej spoločnej agropolitike. "So Slovenskom máme na novú Spoločnú poľnohospodársku politiku po roku 2020 jednotný názor. Zhodli sme sa na všetkých dnešných bodoch rokovania so slovenskou stranou stopercentne. Chceme tieto svoje spoločné záujmy presadzovať aj na pôde EÚ, v rozšírenom formáte V4+,“ ozrejmil v pondelok Jiří Milek.

Prezident Agrárnej komory ČR Zdeněk Jandejsek na záver brífingu informoval o ďalších problémoch, ktoré trápia agrosektory oboch krajín. "Naše krajiny trápi potravinová sebestačnosť. Niektoré potraviny, ktoré vieme vyprodukovať aj doma, vozíme zo zahraničia. Táto situácia je zložitá a vážna. Musíme v Európskej únii vytvoriť také podmienky, aby sme si poľnohospodárske politiky menili s ostatnými krajinami. Národné dotácie v iných krajinách EÚ sú niekedy aj štyrikrát väčšie ako dotácie českých a slovenských farmárov. Tak sa nedá konkurovať ponukám ostatných krajín pre obchodné reťazce,“ zakončil Zdeněk Jandejsek.

​