Smer-SD navrhuje voľbu ústavných sudcov parlamentom, bez prezidenta. Kiska protestuje

BRATISLAVA / Prezident Andrej Kiska nesúhlasí s tým, aby parlament volil priamo ústavných sudcov a nie kandidátov, ako to navrhuje koaličná strana Smer-SD. Nepáči sa mu, že by sa osoba prezidenta z voľby sudcov vynechala. Hovorí o politickej trafike. Na voľbe ústavných sudcov by sa rada podieľala aj opozícia.

+19 fotiek

Andrej Kiska

Strana Smer-SD navrhuje, aby parlament volil priamo ústavných sudcov a nie kandidátov, z ktorých by sudcov potom vybrala hlava štátu. Voľba by sa uskutočnila ústavnou väčšinou. Na zvolení ústavných sudcov by sa tak už nepodieľal prezident republiky. Po stretnutí zástupcov koaličných strán s prezidentom Andrejom Kiskom to novinárom povedal Martin Glváč zo Smeru-SD. O podobe novely ústavy a zákona o ústavnom súde bude nasledujúci mesiac koalícia intenzívne rokovať. Rokovať budú aj s predstaviteľmi opozície, ktorej hlasy potrebujú na schválenie ústavných zmien.

Minister spravodlivosti Gábor Gál z Most-Híd a Jaroslav Paška zo SNS vo štvrtok nepovedali, či spomínaný návrh Smeru-SD podporujú. Gál sa vyjadril, že ide o jednu z možných podôb novely zákona. Pokiaľ sa nepodarí získať súhlas 90 poslancov a novelu schváliť, voľba ústavných sudcov sa uskutoční podľa doterajších pravidiel.

+3 fotky

Gábor Gál

Proti návrhu Smeru-SD sa následne vyjadril prezident Andrej Kiska. To, že by mohol byť prezident z voľby ústavných sudcov vynechaný, považuje za nebezpečné. "Pýtam sa, aký to má skutočný zmysel," zdôraznil prezident pred novinármi. Zopakoval, že vládny návrh voľby ústavných sudcov stále považuje za nedostatočný na zlepšenie kvality ich voľby. Zdôraznil, že správne nastavenie voľby zaručí, že voľba ústavných sudcov nebude "politickou trafikou". "Dôstojný, dobrý výber sudcov a sudkýň môže prispieť k obnoveniu dôvery v štát a v spravodlivosť. To je po tragických udalostiach tohto roka najdôležitejšia povinnosť politikov na Slovensku. Ochota nastaviť pravidlá menovania ústavných sudcov a sudkýň tak, aby bol ústavný súd nestranný, nezávislý a kvalitný, bude jasným signálom postoja politikov k právnemu štátu. Odhalí ich ochotu počúvať ľudí, ktorí tvárou v tvár nespravodlivosti a arogancii mocných stratili v právny štát na Slovensku dôveru," uviedol prezident Kiska. 

"Po mojich rozhovoroch s predstaviteľmi parlamentných strán je zrejmé, že rozdielne názory na obsah vládneho návrhu pretrvávajú. Sám som sa k nemu opakovane vyjadril a považujem ho za nedostatočný. Ani na rokovaniach s koaličnými stranami som sa nedozvedel dôvod, ktorý by vysvetľoval návrh zvýšiť vek kandidáta na 45 rokov. Neexistuje reálny problém, na ktorý by táto úprava reagovala. Naopak, vidím niekoľko výnimočných osobností v histórii ústavného súdu Slovenskej republiky, o ktorých by sme boli prišli, ak by v čase ich kandidatúry platilo toto obmedzenie. Navyše, spravodlivosť na Slovensku potrebuje, aby medzi jej ochrancami boli aj právnici a právničky vzdelaní po novembri 1989. Teda ľudia vychovávaní v prostredí, v ktorom je právo nástrojom spravodlivosti, nie mocenských záujmov vládnucej strany," povedal ďalej Kiska. 

Bojí sa politického ovládnutia Ústavného súdu SR

"Obava z politického ovládnutia ústavného súdu ma privádza k ďalšiemu riziku, ktorému čelíme. Ak sa nič nezmení, súčasná parlamentná väčšina a súčasný prezident budú obsadzovať dve tretiny všetkých miest na ústavnom súde. Títo sudcovia a sudkyne budú rozhodovať o najťažších otázkach spravodlivosti najbližších 12 rokov. Ak nezavedieme priebežnú obmenu sudcov, tak parlament, ktorý si zvolíme o desať rokov, bude rozhodovať až o 12 z 13 sudcov. A teda získa nad zložením ústavného súdu absolútnu kontrolu," uviedol prezident. 

Prezident Kiska pozval zástupcov parlamentných politických strán na diskusiu o Ústavnom súde Slovenskej republiky. V pondelok sa stretol so zástupcami opozície, ktorá sa chce podieľať na voľbe ústavných sudcov. Opozičné strany SaS, OĽANO a Sme rodina sa zhodli, že voľba kandidátov na sudcov sa musí konať ústavnou väčšinou. "Rozumiem požiadavkám opozície získať priestor spolupodieľať sa na obsadzovaní ústavného súdu. Správne nastavený systém bŕzd a protiváh je zárukou toho, že sa moc nekoncentruje v jedných rukách a že ústavný súd nebude slúžiť záujmom aktuálnej parlamentnej väčšiny. Súčasťou takejto kontroly je aj rozdelenie právomocí medzi parlament a prezidenta. Úvahy strany Smer o tom, že by výber sudcov ústavného súdu ovládol iba parlament, považujem z toho pohľadu za nebezpečné. A mali by sme sa pýtať: „Aký je skutočný úmysel za týmto nápadom?“ uviedol prezident. Opozícia tiež navrhuje, aby sa skrátil cyklus striedania ústavných sudcov v ich funkcii. Parlament na súčasnej schôdzi rokuje aj o novele ústavy a zákone o ústavnom súde, ktoré majú zmeniť pravidlá voľby ústavných sudcov. V priebehu jesene musí národná rada zvoliť 18 kandidátov, z ktorých prezident následne vymenuje deväť.