Prezidenti V4 jednali o EÚ, migrácii či sociálnych otázkach

TATRY / V Tatrách dnes skončila dvojdňová schôdzka najvyšších predstaviteľov Česka, Slovenska, Maďarska a Poľska, ktorých krajiny tvoria takzvanú Vyšehradsku skupinu. Prezidenti sa zhodli v podpore myšlienky Európskej únie, na záverečnej tlačovej konferencii boli však zrejmé ich rozdielne prístupy k Rusku. Kým prezidenti Slovenska a Poľska obhajovali sankcie, ktoré EÚ uvalila na Rusko kvôli anexii Krymského polostrova, český a maďarský prezident postup európskeho bloku nekomentovali.

+5 fotiek

Vyšehrádska 4, prezidenti

​Miloš Zeman na tlačovej konferencii po rokovaní so svojimi kolegami kritizoval pokusy EÚ o zasahovanie do vnútorných záležitostí krajín V4, ktoré sú podľa neho zbytočné a vedú k odcudzeniu voči ostatným štátom EÚ. Nepriamo tak reagoval na septembrové odporúčania Európskeho parlamentu, aby členské krajiny EÚ začali proti Budapešti konanie kvôli vážnemu ohrozeniu únijných hodnôt.

"Stretnutie (vyšehradských prezidentov) potvrdilo okrem iného súdržnosť višehradskej skupiny, ak máme v rámci Európskej únie čokoľvek presadiť. Dohromady sme silní. Izolovane toho veľa presadiť nedokážeme," povedal Zeman. Vďaka jednotnému postoju V4 sa podľa neho podarilo eliminovať otázku migračných kvót, teda prerozdeľovanie migrantov v rámci EÚ na základe povinných kvót.

Postoj V4 pri migrácii obhajoval pred novinármi maďarský prezident János Áder a jeho poľský kolega Andrzej Duda. Duda tiež kritizoval rozšírenie plynovodu Nord Stream, ktorý privádza zemný plyn z Ruska po dne Baltského mora do Nemecka. Táto tranzitná trasa tak obíde Ukrajinu.

EÚ - úžasný projekt

Slovenský prezident Andrej Kiska poukázal na potrebu "vzájomnej empatie v EÚ, aby sa jednotlivé krajiny vzájomne počúvali. Každá má svoju históriu, svoje problémy a v mnohých ohľadoch aj iný pohľad na Európsku úniu," uviedol Kiska. Zdôraznil pritom, že prezidenti V4 považujú EÚ za úžasný projekt.

Slovenský prezident okrem iného upozornil na nárast populizmu, extrémizmu, xenofóbie či národného egoizmu v Európe. Zdôrazňoval tiež potrebu pomôcť sociálne najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva, a to aj s ohľadom na existujúci dobrý ekonomický vývoj vyšehradských štátov. Zeman sa v tejto súvislosti vyslovil za vyššiu minimálnu mzdu s cieľom motivovať ľudí k práci a tiež pre redukciu sociálnych dávok, aby nevznikla "početná skupina (tých), ktorí dávajú prednosť žitiu zo sociálnych dávok pred prácou".

Sankcie museli byť uvalené

Kiska a Duda na tlačovej konferencii po summite obhajovali sankcie, ktoré EÚ uvalila na Rusko v roku 2014 kvôli anexii polostrova Krym. "Rusko zásadným spôsobom porušilo medzinárodné právo anexií Krymu. Zvyšok nášho sveta nemôže zostať chladným, musí konať. Oceňujem, že Európska únia jednotným hlasom tieto sankcie potvrdila," povedal slovenský prezident. Zároveň upozornil na podozrenie, že Rusko stálo za kybernetickými útokmi, a tiež na ruskej angažovanosti v procese vystúpenia Británie z EÚ. "Vidíme stále silnejší a jasnejší vplyv Ruska v jednotlivých krajinách, aby sa rozbila jednota EÚ. To si želá Rusko. Je úlohou nás všetkých, aby sme zostali jednotní," uviedol Kiska.

Jeho poľský náprotivok povedal, že sankcie na Rusko museli byť uvalené. "Pokiaľ si niekto pripojí časť územia, ako tomu bolo v prípade Krym, ak niekto vedie k vojne a prisvojí si časť územia iného štátu, nemôžeme voči tomu zostať ľahostajní," uviedol Duda. Sankcie ako opatrenie, ktoré nemajú vojenský charakter a má dosah na hospodárstvo, označil za najmiernejší prostriedok, ktorý bolo možné použiť.

Zeman, ktorý patrí v EÚ k hlasným kritikom protiruských sankcií, na tlačovej konferencii v Tatrách povedal, žr protiruské sankcie neboli témou summitu V4.