Robert Fico sa bude uchádzať o miesto na Ústavnom súde
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Predseda strany Smer-SD Robert Fico sa bude uchádzať o post ústavného sudcu, potvrdil to poslanec Martin Glváč (Smer-SD), ktorý osobne odniesol Ficovu nomináciu do podateľne Národnej rady SR. Jeho kandidatúru doručil do parlamentu tesne pred uzávierkou podávania prihlášok. Medzi nominovanými sú aj ďalšie známe mená.
Robert Fico
"Myslím si, že ide o najschopnejšieho kandidáta na základe jeho doterajšieho pôsobenia. Ide o Roberta Fica," potvrdil Glváč a dodal: "Poviem to naozaj možno s nadsázkou, ja neviem si predstaviť, že by ho niekto prekonal. A myslím si, že nielen sudcom, ale aj predsedom Ústavného súdu."
Slovensko čaká veľká výmena ústavných sudcov, keď sa ich vymení až deväť z celkového počtu 13 vrátane predsedu.
Komentátor Marián Leško hovorí, že tento pokus Roberta Fica je v skutočnosti už jeho tretím. Podľa jeho slov sa o post neoficiálne pokúšal už dvakrát predtým. "Prvý pokus bol v januári minulého roka, keď sa pokúsil dohodnúť s prezidentom, druhý v októbri keď chcel zmeniť ústavu, aby sa mohol priamo dostať na Ústavný súd bez sprostredkovania prezidenta, čo sa mu nepodarilo," povedal Leško.
Reakcie politikov na uchádzanie sa Fica o miesto ústavného sudcu
Reakcie politikov na rozhodnutie Roberta Fica
"Snaha Roberta Fica uchádzať sa o miesto sudcu na Ústavnom súde je dôkazom, že stratil akékoľvek zábrany a súdnosť. Ústavný súd je jednou z najdôležitejších inštitúcii v štáte a bolo by nešťastím pre Slovensko, aby sa Ústavný súd stal predĺženou rukou politických strán. Kandidatúra Roberta Fica je odkazom pre Slovákov, že strana Smer chce bez ohľadu na záujmy Slovenska ovládnuť aj tie inštitúcie štátu, ktoré majú byť podľa Ústavy nezávislé. Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti oslovilo viaceré profesné organizácie a stretlo sa aj so zástupcami akademickej obce, s ktorými sme diskutovali o potenciálnych kandidátov. Medzi kandidátmi sú ľudia, ktorí spĺňajú predpoklady na ústavných sudcov a Slovensko nie je odkázané na kandidátov typu Roberta Fica. Na Slovensku potrebujeme obnoviť dôveru ľudí v štát a jeho inštitúcie, ale odkladaním predsedov politických strán na Ústavný súd sa Slovensko ďaleko nedostane,“ píše sa v stanovisku Veroniky Remišovej za hnutie OĽaNO.
Reagoval aj exminister obrany Ľubomír Galko. "Všetci, všetci, všetci už zdrhajú. Alebo sa o to aspoň snažia. Zatiaľ len do Košíc, po voľbách budú utekať na Belizé," napísal.
Slovensko čaká vo februári masívna výmena ústavných sudcov, keď sa ich vymení deväť z celkového počtu 13, vrátane predsedu. Národná rada SR podľa v súčasnosti platných pravidiel zvolí 18 kandidátov, z ktorých následne prezident vymenuje polovicu. Uchádzačom stačí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, najmenej však 39. Ešte na jeseň minulého roka v parlamentne neprešiel vládny návrh ústavného zákona z dielne rezortu spravodlivosti, ktorý mal upraviť súčasné podmienky voľby ústavných sudcov.
Známe sú ďalšie mená
Prihlášky kandidátov na post ústavného sudcu začali húfne prichádzať minulý týždeň, pomerne veľké množstvo prišlo do parlamentu ešte aj v pondelok, pričom niektoré mená sa opakovali. Uchádzačov je spolu rovných 40. Je medzi nimi napríklad Radoslav Procházka, ktorý z pozície ústavného právnika presedlal na politiku, kde pomerne rýchlo aj so svojou stranou Sieť skončil.
Ďalším známym menom je poslanec za Most-Híd Peter Kresák, ale aj bývalý sudca na Európskom súde pre ľudské práva Ján Šikuta. Viacero nominácií má predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová, je tam aj predseda Špecializovaného trestného súdu Michal Truban či dlhoročný ústavný právnik Ján Drgonec. Nominované boli aj obe štátne tajomníčky ministerstva Spravodlivosti Edita Pfundtner a Monika Jankovská. Tú vlani podnikateľ Ondrej Janíček obvinil z korupcie, ktorej sa mala dopustiť ako sudkyňa, čo sa ale vyšetrovaním nepotvrdilo.
"Vyzerá tam viacero veľmi zaujímavých mien, ostáva dúfať, že sa nestane to, čo v minulosti, že parlament zamietne ľudí, ktorí mali zahraničné skúsenosti, alebo sa zaoberali ústavným alebo európskym právom," povedal Jozef Vozár z Ústavu štátu a práva.
Opozícia žiadnych kandidátov nepredložila. Verejné vypočutie sa začne 23. januára, voliť sa budú na schôdzi parlamentu o pár dní na to. Prezident tak bude mať dva týždne na to, aby si vybral. V minulosti sa netajil tým, že Robert Fico preňho nie je prijateľný kandidát. V pondelok prezidentská kancelária jeho nomináciu komentovať nechcela. "Účelom verejného vypočutia je vytlačiť mimoriadne nevhodných kandidátov, aby sa nestali sudcami," uviedol advokát Marián Porvažník.
Ešte prednedávnom, keď podal svoju demisiu minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, sa šepkalo o tom, že by na jeho miesto zasadol práve Robert Fico. Lajčák svoju demisiu nakoniec stiahol.