Ústav pamäti národa: Kresák je evidovaný ako tajný spolupracovník Hlavnej správy ŠtB
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Ústav pamäti národa pre televíziu JOJ uviedol, že poslanec národnej rady a kandidát na post ústavného súdu Peter Kresák je evidovaný ako tajný spolupracovník Hlavnej správy rozviedky s krycím menom ESTR.
"Vami uvedená osoba je evidovaná ako tajný spolupracovník Hlavnej správy rozviedky s krycím menom ESTR. Vyplýva to zo zväzku tajného spolupracovníka ESTR, ktorý sa nachádza v Archíve Ústavu pamäti národa," uviedol riaditeľ Sekretariátu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa, Jerguš Sivoš.
ÚPN podľa Sivoša "nedisponuje originálmi registračných a archívnych protokolov zväzkov Hlavnej správy rozviedky. Z tohto dôvodu nezverejnil ich prepisy a digitálne kópie tak, ako to urobil pri registračných protokoloch krajských správ ŠtB."
Registrácia Petra Kresáka podľa Jerguša Sivoša je verejne dostupnou informáciou. "Podľa záznamov spolupráca prebiehala od decembra 1987," dodal Sivoš.
Peter Kresák odmieta, že by spolupracoval s ŠtB. Dodal, že bol vedený ako záujmová osoba. "Koncom roka 1987 ma opakovane vyhľadali osoby, ktoré sa predstavili ako osoby pracujúce pre ministerstvo zahraničných vecí. Prišli s tým, že majú informácie o mojom štúdijnom pobyte. A chceli ma varovať, aké hrozby mi hrozia počas môjho štúdijného pobytu. Túto možnosť som nikdy nevyužil, pretože nebol dôvod," uviedol Kresák.
"V roku 1992 som sa dozvedel, že v súvislosti s mojou cestou som bol vedený ako záujmová osoba ŠtB. Je to dôkaz záujmu, nedokazuje žiadnu vedomú spoluprácu," dodal.
V roku 1988 počas Kresákovho pobytu podala podľa jeho slov rozviedka návrh na jeho zaevidovanie ideologického spolupracovníka. "Nevedel som to. Spis bol založený bez môjho vedomia," dodal Kresák. Kresák odmieta, že by bol spolupracovníkom a má dôkazy, ktoré to vedia dokázať.
Poslanec za Most- Híd Peter Kresák na otázku TV JOJ, či niečo v roku 1987 a či vie vylúčiť, že pred cestou do Ameriky nič nepodpísal odpovedal takto: "Samozrejme. "Pozrite si možno, spájajú s tou charakteristikou, ktorú mi prisúdili. Ideologický spolupracovník. Aj ja som sa na to pozeral, pretože pre mňa to bolo niečo, čo som videl prvýkrát v živote začiatkom tohto roku. tam sa píše, že rozviedka sa snažila naverbovať za ideologických pracovníkov spravidla ľudí, ktorí boli členmi komunistickej strany. Ja som bol, to priznávam samozrejme. ľudí, ktorí vycestovali na nejaký pobyt do zahraničia, ale keďže sa jednalo o členov strany, nie vždy vyžadovali podpis. Čiže nemusel tam byť podpis a ja som ho tam ani určite nedával. Ale určite som sa k ničomu ani nezaviazal," dodal Kresák.
Matovič: Usvedčujú ho dokumenty zo spisu
Kandidáta na post ústavného sudcu a koaličného poslanca Národnej rady SR Petra Kresáka usvedčujú o spolupráci so Štátnou bezpečnosťou (ŠtB) dokumenty zo spisu, ktorý je vedený v Ústave pamäti národa (ÚPN). Tvrdí to opozičný poslanec a líder hnutia Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) Igor Matovič, ktorý si vyžiadal spis z ÚPN. V ňom je okrem iného podľa Matoviča uvedené, že značná časť spisu bola ešte v decembri 1989 skartovaná. Matovič doplnil, že doklady, ktorými argumentoval dnes Kresák, pochádzajú z pražských archívov, kde bolo celkovo vedených 133 strán. Matovič tvrdí, že súčasťou spisu boli aj výdavky vtedajšieho agenta štátnej bezpečnosti Kresáka, ktoré boli vynaložené na stretnutia s informátormi. Časť z nich je vedená v dolároch, čo podľa Matoviča dokazuje, že Kresák spolupracoval vedome aj v Spojených štátoch amerických, kde v osemdesiatych rokoch minulého storočia študoval. Kresák obvinenia odmieta s tým, že vedome s ŠtB nespolupracoval.
"Ešte 7. decembra v roku 1989 bola značná časť spisu skartovaná. Pána Kresáka však usvedčujú dokumenty, ktoré sú z Prahy, a ktorými sa snažil vyvrátiť tieto podozrenia. Tie totiž majú očíslované strany a neexistuje, že si ŠtB viedla 133 strán len tak. Kresák vedome spolupracoval," uviedol Matovič. "Súčasťou dokumentov sú aj výdavky, ktoré boli evidované na stretnutia s informátormi alebo dôstojníkmi. Dávam preto rečnícku otázku, kde sa 22. marca 1988 v Československu dalo platiť dolármi? Nikde, Kresák spolupracoval vedome aj počas svojho pobytu v Spojených štátoch amerických. Nesmieme dovoliť, aby sa bývalí agenti tejto nebezpečnej organizácie dostali na Ústavný súd SR," dodal. Matovič prisľúbil novinárom predložiť spis, ktorý si vyžiadal z ÚPNa tiež dokumenty z Prahy, ktoré bude mať k dispozícii v pondelok na budúci týždeň.
TV JOJ
Poslanec Peter Kresák odmieta Matovičovo tvrdenie a v stredu pre televíziu JOJ uviedol: "Zajtra prídem do parlamentu a požiadam o slovo. Zatiaľ môžem iba zopakovať, že som nemal informáciu o existencii tohto spisu a ani dôvod si myslieť, že niečo podobné existuje. S odstupom 32 rokov však viem preukázať, že viaceré informácie, ktoré obsahuje sú nepravdivé a že som nikdy nespolupracoval. Ťažko sa preukazuje niečo, čo neexistuje," uviedol Peter Kresák. Poslanec na 11:40 zvolal tlačovku, na ktorej chce na vzniknutú situáciu reagovať.