Za OĽaNO kandiduje v eurovoľbách Matovič, mandát si prevziať neplánuje
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Lídrom kandidátky hnutia OĽaNO do májových eurovolieb je šéf OĽaNO Igor Matovič. Na tlačovej konferencii ale uviedol, že v prípade, že ho ľudia zvolia, mandát neprevezme. Navyše uviedol, že ak vo voľbách do europarlamentu získa menej ako 50 000 krúžkov, odíde aj z parlamentu.
Igor Matovič
"Ja si mandát neprevezmem. Chcem, aby sme zobudili Európsku úniu. Chcem, aby mi ľudia buď vyjadrili dôveru alebo nedôveru a podľa výsledkov sa rozhodne. Ak získam menej ako 50 000 krúžkov, tak odídem aj z Národnej rady SR," uviedol Matovič s tým, že potom bude opäť kandidovať v parlamentných voľbách z posledného miesta kandidátky OĽaNO. Matovič chce svojou kandidatúrou zvýšiť účasť voličov v eurovoľbách. Zároveň odmietol, že by z eurovolieb robil svoje osobné referendum. Matovič nekonkretizoval, či v prípade, ak nezíska 50 tisíc hlasov voličov, prenechá aj post predsedu hnutia niekomu inému.
Ako priblížil, na kandidátke majú kompletný počet 14 mien. Z poslancov NR SR za OĽaNO je ale Matovič jediným. Ostatných kandidátov predstaví koncom tohto týždňa. Je medzi nimi Michal Šípoš, ktorý pracuje v úzkom tíme Matoviča. Tretím na kandidačnej listine je bývalý splnomocnenec vlády pre rómsku problematiku Peter Pollák. Štvoricu uzatvára exposlankyňa za SDKÚ Zita Pleštinská.
Matovič priblížil, že v programe OĽaNO do parlamentných volieb bolo, že USA sú garant bezpečnosti a zárukou medzinárodnej stability. Dnes si to už Matovič nemyslí. "Zmenil som názor a považujem za dôležité, aby ľudia rozhodli a či si napriek tomu zaslúžim zostať v politike," uviedol. "USA dávno nie sú svetovým mierotvorcom, žijú si svojím životom a celý civilizovaný svet tŕpne, ako sa prezident Donald Trump vyspí a ktorú mierovú dohodu s ktorým štátom zruší. Precitol som z toho. Podľa mňa USA sú dnes chaos svetovej politiky a nie jej majákom - toto je zásadný rozdiel proti tomu, s čím ma ľudia do parlamentu volili," priblížil svoje rozhodnutie Matovič.
Je presvedčený, že EÚ a europarlament je náš spoločný dom, kde má Slovensko miesto. "Kandidujem, chcel by som, aby sa OĽaNO pokúsilo zobudiť uzavreté mysle ľudí, ktorí dnes rozhodujú o zahraničnej politike EÚ. Urobme Európu silnejšou, veľkou, ako bola v minulosti. Nemali by sme vzhliadať ani k Rusku ani k USA. Patrí sa zaďakovať USA, ale posledné roky nás ťahajú do problémov. USA rozvrátili Líbyu, Irak, Sýriu. Na ich troskách vznikol Islamský štát a stovky tisícov ľudí zbytočne zomrelo. Vznikla migrantská kríza a páni v Bruseli sa len prizerali a diskutovali dva roky o tom, čo s tým robiť," povedal. S viacerými názormi, ktoré Matovič vyjadril, podľa neho nesúhlasia viacerí ľudia z hnutia OĽaNO.
"S dosť veľkým úžasom a prekvapením sledujeme, čo sa to vlastne deje v zahranično-politických a bezpečnostných otázkach u nášho možného potenciálneho koaličného partnera," uviedol poslanec za SaS Ľubomír Galko. Nesúhlas sa Matovičovi ušiel aj z vlastných radov. "Európa potrebuje silnejšiu obranu, a to aj preto, že zahraničná a bezpečnostná politika Trumpovej administratívy je chaotická a ťažko čitateľná. Zároveň ale platí, že s tými časťami prejavu, ktoré boli zásadne protiamerické a podľa môjho názoru odborne nepresné, sa nemôžem a ani nechcem stotožniť," povedal tieňový minister obrany za OĽaNO Jaroslav Naď.
"Neviem, prečo by za migráciu mali byť zodpovedné Spojené štáty, za to je zodpovedná Európa. Domnievam sa, že OĽaNO by mohlo spokojne splynúť s Komunistickou stranou Slovenska," uviedol bezpečnostný analytik Ivo Samson.
Voľby do Európskeho parlamentu sa budú na Slovensku konať v sobotu 25. mája. Politické strany mali možnosť do 24. februára podať kandidačné listiny s kandidátmi na poslancov Európskeho parlamentu, ktorých právoplatnosť preverí Štátna komisia. Tohtoročné eurovoľby sprevádza neistota súvisiaca s brexitom. Ak by Spojené kráľovstvo nestihlo odísť k 29. marcu, Briti by mali nárok zvoliť si svojich poslancov Európskeho parlamentu. V tom prípade by Slovensko malo 13 poslancov. Ak sa Británii podarí odísť, Slovensko získa v 705-člennom pléne o jednu stoličku viac.
O voľbách do europarlamentu hovoril aj líder strany SaS Richard Sulík v Ranných novinách na TV JOJ.