Ak neprejde zákon o strope dôchodku, hrozí referendum. Nemusí byť ale jediné

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Šesť miliónov eur nás stálo posledné referendum v roku 2015. A tak ako ďalších šesť slovenských referend, ani toto nebolo úspešné. Napriek tomu sa zdá, že by nás v najbližšom roku mohli čakať ďalšie tri referendá. A to prvé ešte v tomto roku, s témou stropu pre odchod do penzie.

"Ak ústavný zákon neprejde bude referendum," vyjadril sa poslanec Robert Fico po tom, čo na jeseň pochopil, že nájsť 90 hlasov na ústavný zákon o strope dôchodku nebude také jednoduché, a tak je na spadnutie odborárske referendum. Podpisy zbierajú odborári s podporou Smeru. Aktuálne majú podporu 240 tisíc podpisov, čaká sa či Smer nájde podporu na ústavný zákon. "Čakáme na zasadnutie parlamentu, kde by malo prebehnúť hlasovanie. Ak sa odhlasuje, budeme radi, ak nie, tak budeme musieť zintenzívniť, aby sme 350 tisíc podpisov mali," povedal Emil Machyna predseda OZ KOVO.

O zásadných otázkach, ktoré vraj trápia Slovákov, chce robiť referendum aj OĽaNO. Po neúspešných pokusoch v NR SR chce exekučné amnestie riešiť referendom Boris Kollár za stranu Sme Rodina "Nie sme strana, ktorá by referendum využívala na nejaký populizmus," povedal. Podpisy chcú začať zbierať čo najskôr, aby mohlo byť referendum spojené s parlamentnými voľbami.

Zákon aj realita ale spochybňujú argumenty politikov o tom, že referendum spojené s voľbami šetrí peniaze. "No, k ušetreniu financií by určite neprišlo. Naopak sa domnievam, že by to skomplikovalo prípravu samotných volieb i prípravu referenda," povedala Eva Chmelová z Odboru volieb ministerstva vnútra. Okrem peňazí je tu problém aj s kapacitou - s priestormi aj ľuďmi. Voľby i referendum musia mať vlastné miestnosti aj komisie. "Pre voľbu prezidenta máme dnes nejakých 48 tisíc členov okrskových volebných komisií, ktoré už dnes je problém naplniť. A takisto obecným úradom, hlavne v menších obciach by vznikla komplikácia pri utváraní priestoru pre vykonanie volieb," pokračovala.

Nehovoriac o neúspešnej minulosti slovenských referend, kedy z 8 bolo úspešné len jedno. "Referendum je na to, aby sa riešili tie najzásadnejšie, štátnoprávne otázky. Nie to, akým spôsobom si predstavujeme budúcnosť Slovenska. To záleží na voličoch a oni dajú vo voľbách hlas tomu, kto ich zastupuje najbližšie," poznamenala VIera Žuborová, politologička BPI.